1. Rozpoznať signály
- Zvyšovanie hlasu,
- fyzické prejavy (chvenie sa, pocit tlaku v hlave alebo žalúdku, mimické prejavy hnevu a pod.),
- strácanie nite rozhovoru,
- chytanie sa slovíčok partnera,
- zameranie sa na negatívne prejavy u partnera.
Ak sa nám podarí naučiť sa neignorovať ich, ale uvedomovať si ich a reagovať na ne, sme na najlepšej ceste k ďalším krokom, ktoré pomôžu udržať prudké emócie na uzde.
2. Stlačiť „stopku“
Možno si myslíte, že deti práve nevnímajú, čo sa deje, že sú pohrúžené do hry a vlastného sveta.
Ale nie je to tak. Deti majú špeciálne „radary“ na vycítenie nepohody medzi rodičmi a vnímajú každý odtienok našej nálady.
Pomáha predstaviť si tlačidlo s nápisom STOP a pomyselne ho stlačiť v tej správnej chvíli.
Je fajn, ak o existencii „stopky“ vedia obaja partneri, väčšinou je aspoň jeden z nich v danej chvíli pripravený ho stlačiť.
3. Spísať si dôležité body, alebo pre a proti
Po stlačení „stopky“ sa dá čas využiť na písanie. Samo o sebe predstavuje celkom liečivý proces a na to, aby sa problém dal vyriešiť konštruktívne, často stačí spísať len jeho základné body.
Pomôže to utriediť si myšlienky. Spísať sa dajú aj všetky pre a proti, ktoré vás s partnerom v jeho riešení rozdeľujú. Pomôže to pripraviť sa na pokojnejšiu argumentáciu a diskusiu.
4. Používať „Ja“ výroky
Pri diskusii, keď s partnerom nesúhlasíme a riešime konfliktnú situáciu, je vhodnejšie zamerať sa na proces, či správanie sa, nie osobu partnera.
Pomáhajú na to výroky v prvej osobe, napríklad: „Rozčuľuje ma, keď pri deťoch zapínaš notebook.“
Je to efektívnejšie ako „Stokrát som ti hovorila, aby si nezapínal ten notebook, keď sa hráte s deťmi. Nikdy ma nepočúvaš!“ Pomáha aj vyhýbať sa slovám ako vždy, nikdy či obviňovaniu (Ty si...).
5. Nesnažiť sa o víťazstvo
V partnerských hádkach niet víťazov, iba zranených. A tými sú často najviac práve deti. Ovládnime svoje ego a pokúsme sa s rešpektom pozrieť na problém zo všetkých strán, teda aj z pohľadu partnera.
Deti tento spôsob veľmi ľahko odpozorujú a naučia sa, že problémy môžu mať viac riešení, nie len to jediné správne a že cesta k dohode sa pri dobrej vôli dá vždy nájsť.
6. Nevťahovať do sporu deti
Nikdy a za žiadnych okolností. Deti nedokážu svoju oddanosť rozdeliť medzi rodičov a žiadať také čosi od nich je prinajmenšom neférové. Akonáhle nás upozornia, aby sme sa na seba nehnevali (nekričali na partnera a pod.), je najvyšší čas stlačiť „stopku“.
7. Vnímať deti
Stres a úzkosť detí sa pri hádke rodičov môže prejavovať rôznym spôsobom. Zakrývaním si uší, utiahnutím sa, ale aj zvýšenou hlučnosťou a snahou o prerušenie konfliktu.
Pri dlhodobom napätí v rodine sa môžu prejaviť aj poruchami spánku, správania sa, bolesťami hlavy či brucha, prejedaním sa.
