Šibačka alebo oblievačka?
Na Slovensku sa dnes väčšinou šibe a oblieva zároveň, no v minulosti tomu tak nebolo. Šibačka bola zaužívaná viac na západe Slovenska, oblievačka zasa skôr na východe. Dôvod nádielky bol však rovnaký – prebudiť organizmus žien a dievčat do života. Aj korbáče prišli až neskôr. Najprv sa šibalo len prútikmi. Ak mládenec pošibal dievča prútikom, vlastne jej želal, aby bola ako ten prútik svižná, ohybná a plodná. Na Záhorí šibú mládenci dievčatá s veselým vymenúvaním jednotlivých častí tela popri ich šibaní:
– Aby táto hlava neoprašivjela!
– Aby nohy dobre bjehali!
– Oči aby nezahlídali!
– Huba aby nepapulovala!
– Ruky aby dobre pracovali!
– Nos aby nesmrkal!
V niektorých dedinách dodržiavajú tradíciu chodiť polievať v skupinách s obrovským prúteným korbáčom, ktorý si mládenci vlastnoručne upletú z vŕbových prútov. Dievčatá im po každom vyšibaní priviažu na veľký korbáč jednu farebnú stužku. Pre chlapcov to bol dôkaz, kde všade boli a na večernej zábave sa mohli pochváliť počtom farebných stužiek.
Studená voda verzus voňavky
Voľakedy boli dievčatá doslova „vyoblievané“ vedrami studenej vody rovno z potoka na znak toho, aby boli pekné a zdravé. Voda bola v tradičnom ponímaní vnímaná ako očisťujúca. Poliatie vodou malo zabezpečiť ženám mladosť, krásu a zdravie po celý rok. Dnes si volia polievači často tie najlacnejšie voňavky. Tie potom striekajú najradšej vo veľkom množstve do vlasov.
Aj keď sa dievčatá a ženy cítia po dvoch-troch návštevách ako chodiaca parfuméria, vlastne im majú byť vďačné, že si našli čas a dali si tú námahu. A podaktoré by si s nimi radšej vymenili role a nádielku im odplatili. V minulosti to bolo možné. V niektorých oblastiach Slovenska totiž bolo zvykom v utorok po Veľkonočnom pondelku „odplácať“ mládencom polievačku. Dievčatá a ženy mali právo oblievať chlapov, čo sa spájalo s veselou odozvou.
Odmena
Kým dnes dostávajú malí polievači najčastejšie za odmenu peniaze, ktoré sú už takmer jedinou motiváciou, prečo ísť poliať babky či tetky, v minulosti dostávali chutné koláčiky a varené maľované vajíčka. A keďže devy nemali všetko k dispozícii v supermarketoch, ako máme dnes, museli sa vynájsť. Varené vajcia farbili v rozličných rastlinných odvaroch. Žltú získali vďaka vareným cibuľovým šupkám, červenú im dodala cvikla. Používali aj rôzne techniky, napríklad na varené vajce položili zelený list a vložili vajce do farby, pričom okolo listu sa vajce nezafarbilo a vytvorilo tak pekný motív.
Ďalšou technikou bolo batikovanie – nanášanie vosku na vajce ihlou a následné farbenie, pričom miesta pokryté voskom zostali nezafarbené. Nakoniec sa zvykli vajcia potrieť kačacou alebo bravčovou masťou, aby sa pekne leskli. Varené, či vyfúkané – bez vajíčok sa Veľká noc nezaobíde ani dnes. Vajce symbolizuje nový život, zárodok, životnú silu, narodenie a, vďaka škrupinke, je aj symbolom bezpečia. Tak si na to spomeňte, keď budete očakávať polievačov s pripravenými maľovanými vajíčkami.
Krásne veľkonočné sviatky a dievčatám veľa vody!
