Subjektívny vek
Starších ľudí, ktorí určovali subjektívny vek nižší, ako skutočný, podrobili experti skúmaniu. Resp. spravili magnetickú rezonanciu ich mozgu a zistili, že ich mozog vykazuje menej signálov starnutia ako u starších ľudí, ktorí sa na svoj vek cítili, prípadne určovali svoj subjektívny vek vyšší.
Odborníci tvrdia, že starnutie vnímame ako fixný proces, v ktorom sa naše telá a mysle stále menia. No roky sa môžu na nás podpísať naozaj veľmi individuálne. A rovnako aj subjektívne vnímanie nášho veku – teda či sa cítime byť mladší, starší, alebo primerane reálnemu veku.
Je ale toto vnímanie iba náš pocit a postoj, alebo môže odrážať, ako skutočne naše telo starne? Určite zahŕňa faktory, ako je fyzické zdravie, duševné zdravie alebo temperament, no na druhej strane, ešte nikto neskúmal, aký vplyv má na vnímanie nášho subjektívneho veku starnutie mozgu.
Mozog v lepšej kondícii
Až výskum zahŕňajúci skenovanie mozgu ľudí vo veku 59 – 84 rokov a vyplnenie špeciálneho dotazníka ukázal, že tí z nich, ktorí sa cítili mladšie, ako v skutočnosti boli, častejšie dosiahli vyššie skóre v pamäťovom teste, menej často trpeli symptómami depresie a uvádzali lepší zdravotný stav.
Ukázalo sa aj, že ich mozgové štruktúry sú v lepšej kondícii ako u ľudí, ktorí sa cítili primerane veku či staršie. Výskumníci sa domnievajú, že ľudia, ktorí sa cítia byť staršími, môžu pociťovať príznaky starnutia ich mozgu a úbytok sivej hmoty.
Napriek tomu, zatiaľ nie je úplne isté, či tieto mozgové zmeny sú priamo zodpovedné za tzv. subjektívny vek človeka. Ľudia, ktorí sa cítia mladšie, majú zvyčajne aj iné návyky a prístup k životu, sú aktívnejší, optimistickejší, viac sa hýbu – a to všetko môže, naopak, ovplyvňovať aj zdravie mozgu.
