„Ľuďom, ktorí sú mi blízki, vždy poviem, čo si myslím. No naopak, kolegyniam nemôžem povedať svoj názor zakaždým, keď sa mi niečo nepáči, lebo viem, že musím s nimi spolupracovať aj najbližšie, a preto radšej nepoviem o ich práci alebo postoji nič. Keď blízka kamarátka chce vedieť môj názor napríklad na šaty a vidím že sa jej páčia, tak radšej poviem, že sa aj mne páčia, aby som jej nekazila náladičku,“ prezrádza Mária.
Dagmar tiež váži svoje slová: „Hoci si poviem svoje, stáva sa, že v určitých situáciách nechávam svoj názor radšej nevypovedaný. Vždy to závisí od osoby a jej povahy, lebo nie vždy sa dá všetko povedať každému. Treba prehodnotiť, o koho ide. Nie každý je totiž inteligentný a chápavý,“ hovorí Dagmar.
Niet pochýb, že telo a duša – resp. náš vnútorný svet – spolu úzko súvisia. Až natoľko, že keď bolí jedno, trpí aj druhé. Ak sa v nás nahromadia nevypovedané slová a emócie, často sa to prejaví aj na zdraví. Vyjadriť to, ako sa cítime a čo prežívame, považuje aj psychologička Ľubomíra Urbánová za veľmi dôležité.
„Sú ľudia, ktorí majú ťažkosti už s rozpoznávaním vlastných pocitov a následne aj s ich opisom druhým, trpia tzv. alexithýmiou. Práve u nich je zvýšené riziko, že budú prežívať emócie ako telesné napätie, prípadne až telesné ochorenie. Toto ochorenie však nemáva telesný podklad, ale sú to rôzne nevysvetliteľné bolesti, tŕpnutie, točenie hlavy, sťažené dýchanie či prehĺtanie a podobne. Tieto tzv. psychosomatické prejavy sa podobajú symptómom reálnych telesných ochorení, avšak za neprítomnosti choroby. Naopak, pri problémoch s vyjadrovaním vlastných emócií a najmä v náročných životných situáciách, ich prítomnosť môže byť známkou toho, že svoje emócie potláčame, snažíme sa ich ’zbaviť‘ namiesto ich plného uvedomenia, prežitia a vyjadrenia,“ hovorí psychologička Urbánová.
Je lepšie teda povedať, čo si myslím, alebo mlčať? Oboje je ako korčuľovanie na tenkom ľade a nájsť tú správnu cestu si vyžaduje istú dávku empatie. „Niekedy musím rozmýšľať nad tým, či moje slová tomu druhému neublížia. No zo skúsenosti viem, že ak niečo v sebe dusím príliš dlho, nie je to dobre,“ priznáva Lenka. Aj Anna sa snaží potláčať emócie, no keď pretečie pohár jej trpezlivosti, vybuchne a povie potom všetko na rovinu.
Psychologička Urbánová preto dodáva: „Pri vyjadrovaní svojich emócií prihliadame nielen na vlastné uvoľnenie a radosť z prejavu emócií, ale aj na situáciu a ľudí v nej.“
