Prečo?
Má to viac dôvodov:
1. Ide pôst a je dobré si niečo odrieknuť (duchovný rozmer).
2. Mám vyšší cukor v krvi, ako by som mala mať (zdravotný rozmer).
3. Chcem schudnúť (telesný rozmer).
Takže žiadne veľkonočné zajačiky, čokoládové vajíčka, ani nič, čo sa nalepí na na telo rýchlo, ale tak ťažko sa toho zbavuje.
Okrem toho – potrebujem zmenu – po viacerých stránkach
Jar je na to perfektnou príležitosťou. Už ju cítim vo vzduchu. (Teda, aspoň sa snažím si vsugerovať, že vtáci čvirikajú, otepľuje sa...) Desať kíl dole, ktorých sa už roky neviem zbaviť, musia preč. Teraz, alebo nikdy! Pokojne preto vymením aj celý šatník! Navyše, mám to v pláne. Po prečítaní skvelej knihy od Japonky Marie Kondo Kúzelné upratovanie, som úplne naštartovaná. Chytiť do ruky každý jeden kus oblečenia a vyhodiť nadobro všetky veci, ktoré mi nespôsobujú radosť! Páči sa mi jej teória! No, neviem, čo by mi v šatníku zostalo, keby som ju naplnila... Uvidíme :).
Life begins at the end of your comfort zone
Nedávno mi pribudla v obývačke motivačná tabuľka s týmto textom. Život začína na konci tvojej komfortnej zóny. A ja milujem sladkosti, takže už teraz škrabem stenu, ale, dokážem to!!! Idem si cvičiť pevnú vôľu a odriekanie vždy posúva ďalej.
Postiť sa od jedla (samozrejme rozumným spôsobom) má zaujímavý rozmer:
Keď máte prázdne brucho, zrazu vznikne priestor pre prehodnotenie vecí, ktoré si človek predtým nevšímal, viac uvažuje a ponára sa do hlbín duše. Akoby miesto, ktoré zapĺňalo jedlo, teraz mohlo zapĺňať niečo hodnotnejšie, na čom skutočne záleží. No, nejdem sa púšťať do siahodlhých filozofických úvah, lebo viac ako slová sú činy.
Preto čestne vyhlasujem, že počas 40 dní odmietnem akúkoľvek lákavú ponuku dať si sladkosť, nedotknem sa 40 dní žiadnej Horalky, lentiliek, cukríkov, sladkých tyčiniek, zmrzliny a ani takej úplne maličkej, malilinkatej čokolády – maximálne si z nej urobím pleťovú masku.
Ale to sa neráta, však?
Držte palce!!!
Chce sa niekto pridať?:)
