Vo svete využíva zmenu letného času asi 40 percent všetkých krajín.
Nastavte si hodinky
V nedeľu 29. októbra si pretočíme hodinky z 3. hodiny rannej na. 2 hodinu. Budeme teda spať o hodinu viac. Digitálne hodinky a diaľkovo ovládané merače času sa zmenia automaticky. V Európe sa posúva čas vždy poslednú nedeľu v októbri, a potom poslednú nedeľu v marci. Zmena času súvisí s naším záväzkom voči Európskej únii, ktorej sme členom. Zaujímavosťou je, že v niekde sa čas posúval o pol hodinku ale aj o 20 či 40 minút, alebo o dve hodiny.
Prírodné zákony
Zmena letného času na zimný je pre nás príjemná, pretože budeme dlhšie spať. Pravdou je, že v minulosti boli ľudia viac spojení s prírodou a dodržiavali jej zákony. V zime pracovali menej, spali a oddychovali viac. Dnes sa od nás očakáva rovnaký pracovný výkon v každom období. Možno by bolo vhodné, aby sme si viac všímali náš prirodzený biologický režim a uprednostnili ho pred ekonomicko-spoločenským.
Ako to celé vzniklo
Úspora elektrickej energie potrebnej napríklad na večerné osvetlenie – to bol cieľ zmeny letného času. O úspore denného svetla hovoril najprv zo žartu Benjamin Franklin vo svojom liste pre vydavateľa časopisu Journal of Paris v roku 1784. Spomínal v ňom to, že ľudia by mali „šetriť“ denným svetlom, viac ho využívať tak, že budú vstávať skôr a skôr pôjdu i spať. Dostupné dôkazy o skutočnej zmene času prišli však oveľa neskôr a súviseli s modernizáciou spoločnosti, najmä s vlakovou dopravou a jednotným stredoeurópskym časom, ale i s prvou svetovou vojnou.
Prvýkrát sa čas zmenil v 20. storočí
Presnejšie v roku 1916, kedy zmenu času zaviedlo Švédsko, potom Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Zaujímavé je, že čas sa posúval až od mája a trval do septembra, v Británii od polovice mája. Po prvej svetovej vojne sa zmena času prerušila. S príchodom druhej svetovej vojny sa znova zaviedla kvôli zbrojárskemu priemyslu a zvýšeniu jeho produkcie. Po tridsaťročnej prestávke bol letný čas u nás zavedený opäť v roku 1979.
Ako vplýva zmena času na náš organizmus
Ľudia neboli zmenou času nadšení. Francúzi ho dokonca nazvali Boschova hodina. Posúvanie času má aj svojich odporcov, ktorí argumentujú, že to narúša náš biorytmus. Telo si na zmeny zvyká ťažko, pomaly a postupne. A vstávanie o hodinu skôr alebo neskôr zo dňa na deň na nás nevplýva dobre. Bývame podráždení, unavení, často si zamieňame čas s tým pôvodným. Je to pre náš organizmus stresujúce.
Ako na zmenu času pripraviť deti
Deti potrebujú dodržiavať svoj pravidelný režim dňa, a tak zmenou času môžu byť mierne nervóznejšie a podráždené. Naďalej dodržiavajte všetky bežné rituály a činnosti. Ráno to bude fajn, pretože nemusia vstávať skoro, ale večer budú unavené. Preto im pripravte skôr večeru a pokojne si ľahnite tiež o čosi skôr. Postupne si budete na zmenu zvykať. Pomáha pobyt na čerstvom vzduchu a činnosti, ktoré dieťatko obľubuje.
Najmenšie detičky so zmenou času problém nemajú. Riadia sa svojím vlastným biorytmom, spia kedy chcú a svoj režim si s mamou upravia postupne.
Staršie deti na zmenu času môžeme pripravovať už trocha skôr. Pridávať vždy po niekoľkých minútach čas navyše a prispôsobovať sa zmene pomaly.
Škôlkari a školáci si však na nový čas musia zvyknúť hneď, pretože svoj časový režim musia v škole dodržiavať. Ale po niekoľkých dňoch sa zmena ustáli.
Posun času ovplyvňuje počet dopravných nehôd
Je ich menej. Práve tým, že sa posunul čas, kedy sa stmieva, sa štatisticky stáva menej dopravných nehôd.
