Zrazu už nevnímam ako nejakú hrozbu ani veľký pootvorený dezert, ktorý má kolegyňa vedľa mňa na stole. Vôbec ma neláka „špiniť“ si telo nánosmi čokolád, keksov, či len tak nejakého toho nevinného cukríčka.
Už sa ukazujú aj prvé výsledky, kilečko išlo dole, ale čo je podstatné, cítim oveľa viac energie, mám chuť do života a srším nápadmi!
Zistila som, že nie som jediná, čo sa začala postiť. Nestíham sa čudovať, koľkí v mojom okolí zmýšľajú podobne. Kamoš len tak medzi rečou priznal, že 40 dní nevloží do úst mäso (a to je pekný mäsožrút), kamoška zasa prezradila, že sa odhodláva na radikálnu očistu – nejesť nejaký čas vôbec nič a ďalší priateľ to už praktizuje roky – na začiatku jari neje vôbec nič, len vodu a vo forme tabliet dodáva telu vitamín C.
Pamätám sa, že sme ho minulý rok stretli asi v strede jeho pôstu na ulici a bol taký zahĺbený do svojich myšlienok, že nás nespoznal. Schudol asi 20 kíl a ako vravel, hlad časom pominie. Koncom pôstu začal postupne s čírymi polievkami, pridával zeleninu a ostatné jedlá, aby to nebol šok. Takto to robí už roky a má s tým dobré skúsenosti. Obdivujem ho, že to dokáže. Odopieranie má hmatateľné výsledky, vie na sebe a so sebou pracovať, ide na nejaký čas do svojho vnútra.
Zaujímavé, že keď sa teraz stretneme s priateľmi na „kávičke“, či len doma pri dobrom filme, vôbec nám neprekáža, že neprežúvame, ako obyčajne, nejaké tie klobásky, slaninky a koláčiky. Rešpektujeme naše pôsty a je nám fajn aj tak. Možno ešte lepšie!
Ľudia cítia na sebe, že potrebujú zmenu. Chcú sa očistiť, zbaviť sa niečoho, čo je navyše – či už kíl, alebo si chcú upratať vďaka pôstu svoje vnútro. Je skvelé vidieť, že nie som v tom sama. Takto povzbudená okolím, idem ďalej. A už teraz sa teším, že sa zmestím do šiat, ktoré už roky odkladám na „raz“. Teraz je ten správny čas začať. Teraz je ten najlepší čas to aj dotiahnuť do cieľa.
Držte palce!
A čo vy? Je niečo, čo si odriekate?
