Vo Švajčiarsku získali ženy volebné práva až v roku 1971, v Lichtenštajnsku v roku 1984, v niektorých moslimských krajinách toto právo dodnes nemajú. Deň, keď krajčírky vyhlásili štrajk a vyšli do ulíc, ustanovila ako Medzinárodný deň žien Medzinárodná ženská konferencia v roku 1910. Ideu podporili aj nemecké socialistky Luise Zietz a Clara Zetkin.
Podporujú politiku nerovnosti
Pôvodná idea tohto sviatku bola ušľachtilá, ale dejiny a politické systémy ho sprofanovali. Ženy v EÚ zarábajú priemerne o 16,4 percenta menej ako muži, v SR je dokonca rozdiel v príjmoch 21,5 percenta.
Aj slovenský ekonomický systém zapríčiňuje ekonomickú závislosť žien od mužov. Najmä v materstve.
Dnešní slovenskí politici organizujú mohutné oslavy MDŽ, ale súčasne podporujú politiku ekonomickej nerovnosti. Takže v týchto súvislostiach a faktoch je oslava 8. marca tak trochu výsmechom každodennej driny žien matiek, zamestnankýň, manželiek, ktoré po osemhodinovej slabo platenej šichte v práci ťahajú ďalšiu šichtu doma.
Je len málo výnimiek v rodinách, kde muž žene každý deň, nielen vo sviatok pomáha, berie ju ako rovnocennú a ružička 8. marca navyše je len symbolom vďaky.
Je to o peniazoch
Ani v zahraničí nemá tento sviatok veľkú podporu. Môj írsky partner to povedal jednoducho:
„O tomto sviatku z praxe neviem veľa – okrem toho, že sa oslavuje každý rok. Čokoľvek, čo môže zlepšiť rodovú rovnosť, je dobré, ale nemyslím si, že vytváranie špeciálnych dní, ako je Medzinárodný deň žien, Deň matiek, Deň otcov, Deň svätého Valentína atď., prinesie nejaké sociálne výhody či pomôže čokoľvek zlepšiť. Je to čisto o tom, ako môžu dodávatelia darčekov a služieb spojených s týmto dňom zarobiť peniaze. Nie som si istý, či sú podobné oslavy pre vás ženy dobré, ale sviatok má tradíciu. Všetky tieto špeciálne dni sú naozaj len o tom, ako donútiť spotrebiteľov minúť ďalšie peniaze. Pre mňa znamená pomoc žene skutočnú pomoc v reálnych skutkoch – okolo detí, v domácnosti, pri nákupoch a v spoločnom živote.“
