Symbol, gesto, záväzok
Z pohľadu „človeka od vedľa“ si treba priznať, že na niečo také, ako je obnova manželského sľubu, musí okolo daného páru fungovať mimoriadne priaznivá konjunkcia nebeských telies. V súčasnosti, kedy je tradičné manželstvo skôr na ústupe a rozvod dostal parametre športovej disciplíny, musia tí dvaja pôsobiť ako menšie zjavenie.
Sotva tak možno predpokladať, že ona a on budú obnovovať niečo, čo je rutinou, čo funguje len v koridore povinností a kvôli deťom. Samozrejme, jestvujú zástupy skvelých párov, ktoré nepotrebujú žiadny duplikát, aby svoj vzťah potvrdzovali. Zhodnime sa aspoň na tom, že povedať druhej strane opäť svoje „áno“ je poznávacím znamením pevného, úprimného a tolerantného vzťahu a snáď o kúsok viac romantického.
Ako to funguje
Základné nároky, či skôr predpoklady sme si už naznačili. Bez dlhých rečí sa teda dá konštatovať, že „čo si pár vymyslí a spraví, to bude mať“. Nie je to ani svadba, ani pohreb, nie je to žiadna oficialita. Neplatí dokonca ani konkrétny počet rokov, kedy sa obnova sľubu má realizovať, takže freedom...
Ak má dvojica neodbytný pocit, že päť rokov je tak akurát, nech sa páči. To isté sa týka dátumu a výberu termínu. Môžeme sa dohodnúť na výročie nášho sobáša, na okrúhle narodeniny partnera, partnerky, či mesiac po svadobnom dni dcéry alebo syna. A hovoriť o podobe a priebehu samotného slávneho dňa je celkom zbytočné. Malý obed, či skôr večera, iba blízka rodina alebo široké príbuzenstvo, jedno poschodie hotela, mediálna podpora celoštátnych denníkov. To o tom guste a dišpute asi písať netreba, že?
Kostol a pravidlá
Povedali sme si, že inštitút civilného sobáša obnovu sľubu neposkytuje, takže v hre ostávajú len kostol a cirkevné pravidlá. Asi je na tomto mieste dobré pripomenúť, že niečo ako predmanželské poučenia, preškolenia z katechizmu alebo formality spojené s prvým sobášom, v tomto prípade odpadajú.
Pokiaľ ide o formu obradu, ide viac-menej o reprízu veľkej premiéry, aj keď kňaz predčítava trochu inak formulované sľuby. Napríklad už vyslovené a známe „áno, beriem“ sa mení na spojenie „áno, sľubujem.“ S rešpektom a úctou treba cirkvi uznať, že tých viac ako dvetisíc rokov činnosti má marketingovo dokonale zvládnutých, a tak sa pár nemusí obávať žiadnych hluchých miest alebo rozpačitých pocitov. Naopak, celý sľub má vyvážené parametre, ktoré sa nielen napätej dvojici, ale i všetkým prítomným dostanú hlboko pod kožu.
Aby sme v hanbe neostali
V prípade, že manželské sľuby alebo ich obnovovanie pred oltárom nie sú pre nás to pravé, či na ne nemáme nárok, jestvuje nepreberné množstvo nápadov, ktoré si ľudia tvorivo spojili s dňami, mesiacmi a rokmi po sobáši. Ak sa budeme nimi inšpirovať, vystačia nám po celý život, aj kúsok po ňom.
Napríklad pár, ktorý v zdraví preklepal prvý manželský rok, si smie do rodinného albumu zaknihovať tzv. bavlnenú svadbu. Po ďalších rokoch potom nasledujú papierová, kožená a kvetinovo-ovocná. Päť dovŕšených rokov od prvého „áno“ dostalo drevenú podobu. Následne si môžeme – rok, čo rok – odškrtávať toto poradie: železná, vlnená, bronzová a medená svadba. Prvú desiatku zväzku korunuje cínový sobáš.
Do pätnásteho výročia sa ešte krásne „blbne,“ a to každý rok, takže po cínovej svadbe príde k slovu hodvábna, potom čipková, slonovinová až zakotvíme pri krištáľovej. Po týchto rokoch sa ale všetka zábava končí a rátajú sa už len šťastne doklepané päťročnice.
Dvadsiate výročie, ergo porcelánová svadba. Strieborná reprezentuje dvadsaťpäť rokov a tridsiatka fičí na perlách. Zlatá, čiže polstoročie manželstva býva skôr šafranom.
Šesťdesiat rokov sobáša, teda diamantový lesk a sedemdesiatka ako platina, majú už viac-menej rozmery zázraku, ktorý sa spája najmä s pozemskou existenciou oboch manželov.
Tak, či onak, obnovenie niečoho, čo začínalo pre dvoch ľudí tak nádejne a krásne, nie je vecou, ktorej by chýbal poriadny kus romantiky. Takže ak ešte ladíme, máme o čom premýšľať.
