Kostrbaté začiatky
Netreba si zakrývať, že láska, neha a zamilovanosť – taká tá, až po uši – akosi nekorešpondujú s obyčajnými a príliš ľudskými prejavmi telesného metabolizmu. Partnerstvo, žiaľ, nie je len o ružových okuliaroch a miešaní kávičky v útulnom podniku. V prvých týždňoch vzťahu to ešte ako-tak ide. Nežijeme spolu, vidíme sa skôr v tých príjemných kulisách, dávame si pozor, čo zjeme, čo vypijeme. Sme skrátka opatrní.
V istom zmysle sa tak trochu fyziologicky pretvarujeme a snažíme sa všemožne potlačiť bežné prejavy trpezlivo „cirkulujúcich telesných prejavov“. Aj keď treba priznať, že slovo pretvárka je v tomto smere až prisilné. Skôr túžime vyzerať a pôsobiť na druhú stranu atraktívne, voňavo a príťažlivo.
Kedy sa to prevalí?
Keďže každý z nás je originál, nemožno určiť presný deň a hodinu, kedy už smieme nechať telo pracovať podľa jeho prirodzenosti. Záleží to od rodinnej výchovy, od nás samotných, ale najmä od kvality vzťahu. Mnoho párov takéto „plynutie plynov“ dokáže ukormidlovať po celý život bez jediného karambolu. Inde veci fičia – takpovediac – bez noblesy, presne v línii, ktorú nám zanechali Eva a Adam vo svojich začiatkoch. Rajská nevinnosť ohľady neriešila.
Býva prirodzené, že dámy robia všetko preto, aby túto podobu vzťahu naviedli do akejsi neutrálnej polohy. Takže v drvivej väčšine prípadov sú to práve muži, ktorí neohrozene zodvihnú stavidlá a darujú slobodu telesným prejavom ľudského rodu. Iste, otvorená býva najmä zvolená forma, ale až sem naše úvahy nesiahajú. Apropo, behať sa každým „prdom“ do kúpeľne, predsa len nebude komfortné riešenie, hmm?
Technológia vnímania
Ak „to, či ono“ príde po prvý raz a odér, či zvukový prejav sa už zatajiť nedá, záleží len na nás, čo s tým urobíme. Je pozoruhodné, že máme po ruke dva základné kľúče. Hrať hluchého, akoby neviditeľného, teda človeka bez čuchu. Druhá rola je o vtipnom, šarmantnom jedincovi, ktorý dokonale vládne svojim zmyslom. Takže premiéra prvého „grgu“, či prdu býva viac-menej zásadná. Ak zareagujeme vtipne, dokonale nad vecou a celú túto banalitku zaradíme do správnej poličky, budeme mať aj v budúcnosti veci pod kontrolou.
Na druhej strane, ak situáciu vyhodnotíme presne opačne, a budeme „mŕtvym chrobákom“, rovnako pôjde o legitímny postoj. Tu však jestvuje malé riziko, že najbližšia podobná situácia sa nám môže vymknúť spod kontroly, a potom je snaha o hranie „chrobáka“ korunovaná skôr trápnym tichom a rozpakmi.
Nič cudzie, mi nie je ľudské
Slová pána Sováka z geniálnych Světákov hovoria samé za seba. Zároveň neprestáva platiť, že i tolerancia by mala mať svoje hranice, tým skôr, ak ide o tak intímne prejavy nášho tela. Ako vravievala moja prvá frajerka: milujme sa, ale rešpektujme!
Príklad? Ak máme zhodou okolností malý byt a v ňom ešte menšiu kúpeľňu, dokonca s inclusive toaletou, najskôr nebude dôkazom hlbokej lásky a tolerancie, ak si chlap príde sadnúť na porcelán práve vo chvíli, keď si jeho drahá sústredene čistí zuby. Intimita a otvorenosť má predsa tiež svoje limity.
Už nás to netankuje?
Jestvuje nemálo hlasov, ktoré k tejto téme odvážne poznamenávajú, že partnerský vzťah býva „telesne vyladený“ práve v okamihu, ak všetky prejavy fyziológie berieme ako normálnu vec, pričom je nám viac menej jedno, kedy a kde sa prejaví naše hlučné zažívanie. Tento prístup sa dokonca obhajuje – k šedinám dosť neúctivo – množstvom spoločne prežitých rokov.
Psychológovia nás ale aj tu vrátia z kratšej cesty. Podľa ich poznatkov, rezignovať na isté dekórum by nemal žiaden pár. A pritom nerozhoduje, či je spolu niečo viac ako rok, alebo násobne viac.
Vo vzťahu sa vždy a všade štedro vypláca vnímať druhú polovicu cez tie úplne základné ľudské vzorce – rešpekt a toleranciu.
