Široké lány
Ak je pre nás partnerský vzťah niečo ako široký lán, ktorý síce denne, ale bez väčšieho záujmu registrujeme, nič dobré na nás nečaká. Nemali by sme nikdy zabúdať, že citová väzba na druhého je nesmierne premenlivá a dynamická, takže postačí týždeň – možno menej – kedy prepasieme dôležité signály protiľahlej strany a býva neskoro.
Skrytý problém nečakane exploduje a nám neostane veľa priestoru na to, aby sme ho úspešne zvládli. Aj preto je komunikácia skutočným zaklínadlom, ktoré treba pravidelne, ergo denne, používať. Alebo, ak to chceme počuť inak – čarovať so vzťahom sa priveľmi nedá, ale rozumne vedený vzťah čary ani nepotrebuje.
Poctivosť je grátis
Klamstvo a dôvera boli a ostanú spojité nádoby. Samozrejme, ani jeden z nás nie je a nebude nikdy svätý. Občasné a nevinné zahmlenie pravdy, malá pestrofarebná lož alebo zamlčanie niekoľkých detailov z nás nerobí kandidáta na večné zatratenie. Ak však začneme vo vzťahu zlyhávať pravidelne, a najmä v zásadných veciach, pričom si z klamstva, zahmlievania, či prekrúcania faktov vybudujeme „hrad prepevný,“ nemali by nás prekvapiť vážne myšlienky o partnerskom rozchode.
Studený psí nos
Iste, pritrafí sa aj to – vzťah je odrazu ako psí čumák. Takmer mechanické telefonáty, zriedkavé, akoby povinné schôdzky, časté a dlhšie mlčanie. Nezáujem môže mať z oboch strán tisícky príčin. Odrazu medzi nami zavládne nuda, prázdno a všade visia iba samé otázniky. Stereotyp, neustále klonované situácie alebo naivná viera v romantiku opakovaného, dokážu otráviť ovzdušie až na samú hranicu dýchateľnosti.
Vymyslime si čo najrýchlejšie záchranné koleso a vypadnime z denného kolotoča alebo si dajme prekvapivé rande až na okraji civilizácie. Skúsme to ako v prvých týždňoch a prekvapujme jeden druhého. Hovorme a objavujme sa akoby od začiatku.
Čas na seba
Málokto bol pred tým pocitom uchránený. Ráno sa prebudíme a pýtame sa, čo k tomu druhému cítim, ako dobre ho vlastne poznám a prečo sa ešte o neho vôbec zaujímam? Ak sme dospeli v myšlienkach až sem, nesmieme si ich nechať pre seba. Otvorený rozhovor a čistý stôl musia byť základom pre ďalšie kroky.
V prípade, že sa obaja zhodneme na podobných pocitoch, pokojne si naordinujme pauzu a terapeutické odlúčenie. Stopercentne budeme v takomto čase o nás dvoch premýšľať oveľa viac ako inokedy. Fyzický aj komunikačný odstup dokáže malé, a potrebné zázraky. Ak ale pocítime, že sami sme na tomto svete naozaj menej, naisto sa s druhou stranou spojíme.
Ani Boh neopravuje
Keď sme k sebe aspoň trochu úprimní, uznáme aspoň jednu vec – dospelého človeka neprerobíme, ani neopravíme. Skúsme sa pozerať na partnera práve takýmito očami. Sme s ním predsa pre jeho kladné vlastnosti. Tienisté miesta jeho osobnosti berme na vedomie, ale ich donekonečna neskúmajme, veď ani Boh neopravuje.
Meníme sa a vyvíjame obaja a nič neostane stáť na mieste. To, čo nám dnes prekážalo, možno zajtra oceníme. Rešpektujeme sa ako jedinečné osobnosti, ktoré si na začiatku, a vlastne každý deň, vytyčujú spoločné ciele. Práve oni by nás mali formovať a práve vďaka nim by sme mali vydávať zo seba to najlepšie. A keď raz budeme chcieť predsa len o vzťahu a tom druhom mudrovať, začnime od toho, čo sa nám spolu podarilo.
