Staré, ale stále v plienkach
Tie situácie poznáme všetci, a pritom človeka vždy zaskočia, keďže sú premenlivejšie ako počasie. Partnerské hádky, spory, vášnivé výmeny názorov, scény zo sicílskej domácnosti. Raz dusí ona, raz on, potom si úlohy vymenia, alebo sa dusia obaja navzájom. Také tie zošliapané staré ’boty‘ ľudského rodu, ktoré z plienok nikdy nevyrastú. Aj keď sa to nezdá, môžeme v tomto evergreene nájsť niečo, čo našim dušiam neustále uniká. Priznávam, osobne som o niečom podobnom donedávna netušil vôbec nič, a to prvé šediny už dávno nerátam.
O dva kroky vpredu
Poniektorí partneri totiž ovládajú nielen samých seba, ale i stratégiu „krvavej“ hádky, či manipulácie tak dokonale, že my sami to nezistíme po celý život. Fičí hádka a sme v tom až po uši. Trasieme sa hnevom a máme pocit, že o sekundu bude hádam po nás. Druhá strana vyzerá viac-menej rovnako, ale to všetko je len strategicky dokonale vybalansovaná hra.
OK, znie to ako z blbého béčkového ’bijáku‘, no odborníci súhlasne prikyvujú. A pozor, deje sa to možno aj u nás doma. Takže, o čo ide, priatelia? Ono je to tak, sú medzi nami lúmeni, ktorí dokážu umne a veľmi delikátne využívať negatívnu energiu druhej strany pre svoje ciele, pričom ich možno iba ťažko odhaliť. Vyzerá to ako špičkové numero v partnerskej rulete: vytočím ťa, stratíš iniciatívu i zdravý úsudok, následne ťa zmanipulujem, a nakoniec vyhrám! Jednoduché ako facka v zošerenej slovenskej krčme.
Hnev ľudí oslepuje, no nie všetkých
Prieskumy v tomto smere ukázali, že túto alchýmiu či vysokú vzťahovú pilotáž zvládajú rovnako obidve pohlavia. Pravda, muži majú, z pohľadu vojenskej stratégie obsadzovania súperovho územia, tak trochu navrch. Proste, vedia svoje partnerky šikovne prinútiť k hre, kde žena ľahko stráca hlavu a prepadáva sa do vlastnej záplavy argumentov, ktoré „pán tvorstva“ chladnokrvne preoseje a využije pre seba.
Samozrejme, že výsledok takéhoto divokého tanca medzi vajcami sa dá už vopred predpokladať. Hnevom oslepený a hádkou vyčerpaný partner – v rámci gender spravodlivosti si dovoľujeme hovoriť znovu o oboch pohlaviach – prehráva takúto strkanicu na celej čiare. Profesionáli potvrdzujú, že práve tu je zakopaný onen pes, kameň, či niečo podobné. Víťazovi totiž od samého začiatku nešlo o nič iné.
Malý príklad vec osvetlí. Ak partner nemá chuť spoločne riešiť závažný a stále odkladaný problém, spustí pri prvom pokuse o jeho znovuotvorenie svoj záložný plán. Po niekoľkých slovných loptičkách rekreačného charakteru, vypáli salvu vysokej brizancie (trieštivosti). Druhá strana doslova exploduje a začne sa partnerov tanec nad plačom. Autor tejto situácie školopovinne „spolupracuje“ a neostáva atmosfére nič dlžný. Háda sa do krvi, no pritom ostáva nad vecou. Keď protivník dostatočne vypení a zhasne, voda sa ticho zavrie, hladina upokojí a problém, čo sa mal akože riešiť, ostáva ad acta. Prosté a geniálne. Nuž čo, aj tak še da, ta ňe?
Abeceda, alebo do desať...
Prosím, že čo s tým urobiť? Samozrejme, partnera neprerobíme. A tak ostáva v hre len onen najlepší priateľ, teda vlastné Ja. Odborníci preto ponúkajú jednoduché, ale účinné sérum proti s „nasie..ním“ kalkulujúcim partnerom.
Neriadi sa ním však každý. Múdri prišli už dávno na to, že kým v hneve zo seba vysypeme dajaké slovo, či nebodaj myšlienku, mali by sme narátať do desať, prípadne si zopakovať abecedu. Tento medzikrok býva prospešný aj z pohľadu obrany proti partnerovej manipulácii.
Občas postačí, ak spor necháme stáť „nedorobený“ a odídeme zo scény. Môžeme si urobiť kávu, alebo prečítať noviny. Partnera necháme skrátka osamote. Až potom – ak máme ešte chuť a odvahu – môžeme spoločnú debatu začínať odznovu. Preverená minutáž, počas ktorej obe strany vychladnú, osciluje medzi dvadsiatimi až tridsiatimi minútami.
Keď je teda partner ready, uvidíme sami, čo toto intermezzo dokáže. Buď sa s problémom posunieme, alebo zistíme, kde sú argumenty druhej strany slabé a na čo sa treba sústrediť. Nezabúdajme, že v každej podobnej debate sme na prvom mieste len my a naše záujmy. Nedávajme sa spútať hnevom, napätím alebo chôdzou v kruhu. Nakoniec, inštitút resetu pozná aj geniálny blbec, akým je počítač.
