Človek moderný
Na absurdnosť tohoto typu komunikácie sme si ale zamiesili my sami, aj keď dnes celkom radi viníme kadekoho iného, najmä technológie. S celým svetom dokážeme veselo komunikovať každý deň on-line, ale medzi sebou máme problém vytlačiť zo seba niekoľko zmysluplných viet. Z horúcej kaše tohoto vzťahového chaosu potom prirodzene rezultujú neblahé dôsledky. Akosi radšej a viac veríme počítaču či mobilu, ako slovám partnera...
Lenže pozor, to nie sú iba dajaké komunálne reči. Množstvo partnerských kríz, či dokonca rozvodov majú na svedomí práve hihi smajlíky, sms-ky, nejednoznačné maily alebo nevinné párty fotečky z firemnej kancelárie. Takéto vírusy nedôvery a neistoty, zabalené v anonymite virtuálnej reality, potom začnú nahlodávať aj pevný vzťah v podobe tzv. mikronevery.
Ak to povieme viac metaforicky, odborníci vnímajú mikroneveru ako esenciu onej bájky o oslíkovi, ktorého zabilo „stokrát nič“. Trebárs. Včera prišla partnerovi akási banálna sms-ka, dnes už bolo počuť len jej pípnutie. Znervózňuje ma partnerovo čudné správanie, keďže chodí s mobilom neustále vo vrecku, pri zazvonení sa doslova strhne, a potom, otočený chrbtom, skúma displej. Signály, dohady a napätie bez odpovedí.
Však len tak, ako kamoši
Zákernosť takéhoto virtuálneho komunikačného dialógu spočíva v jeho zdanlivej nevinnosti. Pred pol rokom to možno bola celkom normálna, vlastne úplne nevinná sms-ka kolegyni k meninám. Iste, na konci s jedným malým „chic“ srdiečkom. Dnes si už však obaja dokážu posielať správy ráno aj večer, používajú niečo ako vlastný jazyk, ale ešte stále majú dojem, že sú len kamoši, či len dobrí kolegovia.
Emočná uvoľnenosť a neistota sú pre akýkoľvek vzťah veľkou hrozbou. Koniec koncov, málokto si otvorene a čestne prizná, že „všednou“ komunikáciou cez sociálne siete alebo občasnou kamarátskou sms-kou, môže partnerovi spôsobovať nepredvídané citové problémy. Ak partnera v takomto príbehu zámerne obchádzame a tvárime sa, že vlastne o nič nejde, často už ide o všetko. Nikto druhému do duše nevidí, a vo vzťahu to platí zvlášť.
Bez gilotíny
Keď už máme takmer pocit istoty, že takáto mikronevera prerástla mieru našej tolerantnosti, mali by sme rozumne zasiahnuť. Ale pozor, nechystáme žiadnu domácu revolúciu. Stále majme na pamäti, že vzťah súvisí aj so slovesom „ťahať“, a preto neskúšajme ťahať za chvost spiaceho tigra alebo rovno „rohatého“.
Pochopiteľne, že nevybafneme na nepripraveného partnera s jedným, či dvoma srdiečkami poslanými kolegyni k meninám alebo jeho lajkami na videné plážové fotky v Taliansku. Hanbu si predsa len pokaziť nemusíme!
Skúsme ostať pevnými nohami na zemi a odpustime si hysterické výčitky o obetovaní sa vzťahu, či rodine. V takýchto situáciách sa vypláca chladnokrvnosť, nadhľad a istota v úsudku. Isteže, nebýva je to nijako ľahké, no horúca hlava neposlúži nikomu. Riešenie takejto situácie sa musí riadiť rozumom, ale s citom pre mieru.
Optimálny postup by sa mal – takmer vždy – začať snahou o otvorený rozhovor, pričom je dôležitá i jeho atmosféra či miesto. Nesnažme sa o týchto výbušných veciach debatovať nad plným tanierom, cestou v aute alebo pred spaním. Dajme im čas a nalaďme seba, partnera aj zvolený priestor.
Ak partnerovi jemne naznačíme, že vďaka všadeprítomnej virtuálnej realite sme mali možnosť uvidieť „otvorenosť komunikácie“ medzi ním a kolegyňou, povedali sme A. Zároveň mu však dajme jasne najavo, že sa nás tieto jeho spojenia a nevinné rozhovory dotýkajú oveľa viac, ako si je možné pripustiť.
Ľudské city totiž ostali, aj napriek veku počítačov, mailov a sociálnych sietí, stále rovnako zraniteľné. No a ešte niečo. Profylaxia každého partnerského vzťahu je v podobe každého dňa. Ak z tých spoločných zanedbáme čo i len jeden, môže nás prekvapiť kadečo.