1. Až po tridsiatke a iba päť krát do mesiaca
Sociológovia a psychológovia svorne tvrdia, že tento dramaticky vyhranený postoj sa prejavuje na neustálom odkladaní prvého sexu, a to až ku hranici tridsiatky. Tento vývoj je tak v priamom protiklade k správaniu predchádzajúcich generácií. Pre vtedajšie mladé ženy a mužov bol ich prvý sex spojený s vekom okolo dvadsať rokov.
Zdôvodňované odkladanie prvého pohlavného styku sa u mileniálov prejavuje taktiež vo frekvencii sexuálnych aktivít. Obidve pohlavia si – podľa serióznych výskumov – vystačia s necelými piatimi „posteľnými radosťami“ mesačne, čo je vo vzťahu k ich veku a biologickým potrebám naozaj dosť nízke číslo.
Táto skutočnosť odborníkov prekvapuje najmä pri mužoch, kde sa už len z prirodzenej funkcie hormónov predpokladá podstatne vyššia sexuálna aktivita. Ešte horšou je však pomerne rozporuplná skutočnosť, že vedecká komunita síce po príčinách tohoto nesúladu „veku a túžby“ intenzívne pátra, ale v rukách zatiaľ nemá nič relevantné.
2. Tehličky na bruchu, erekcia ako z príručky, výdrž až do rána, neskôr schizofrénia
Jedno z možných vysvetlení tohto stavu pracuje s viac-menej logickým uzáverom, že „čo je veľa, to je veľa“. Dnešný človek totiž býva, a to bez ohľadu na vek, neustále konfrontovaný s prílevom sexu a nahoty, v rôznych formách a podobách. Kino, televízia, reklama, porno. Naša vizuálna a rýchla „klipoidná“ doba, preto prísne vyžaduje, aby telá všetkých protagonistov boli vskutku dokonalé, sexuálne žiaduce a ideálne krásne už na prvý pohľad. Ako sa pri pohľade na ne má potom cítiť celkom priemerná žena alebo muž?
Obeťami tejto vizuálnej a myšlienkovej pasce pritom bývajú oveľa častejšie muži, ktorí možno vo chvíľach samoty začínajú celkom vážne pochybovať aj o tom, či sú v tomto dokonale naleštenom mediálnom svete ešte vôbec mužmi. Tehličky na bruchu, hrajúce bicepsy, erekcia ako z príručky, výdrž až do rána. Schizofrénia na pochode...
Prirodzene, že podobne „sofistikovaným“ atakom čelia aj ženy, najmä pokiaľ ide o ich umelohmotné a silikónové predpoklady vyhrávať všetky súťaže krásy a dosahovať búrlivý orgazmus na počkanie. To je ten krivkami obalený ženský ideál, ktorý ideálom nikdy nebol.
Z celej tejto pestrej pseudoreality sa potom vynára neuveriteľne pokrivený obraz skutočného partnerského vzťahu. Mladí ani len netušia, ako sa zaujímať a ako zaujať druhé pohlavie, tápu už pri predstave, čo je ešte normálne, a čo už nie. Vzťah, a spolu s ním aj sex, ich skôr ľaká, bytostne zneisťuje a v konkrétnom čine vyvádza z miery.
3. Virtuálne, alebo virtuózne?
Jestvuje ešte aj iný uhol pohľadu. Na paškál si berie hlavne úroveň technickej vyspelosti a schopností mileniálov takmer virtuózne ovládať moderné technológie. Komunikovať dnes cez facebook alebo vešať svoje dovolenkové fotky na Instagram je pre nich absolútnou samozrejmosťou a každodenným rituálom, no riadiť rozhovor s peknou babou sa im bezmála vymyká z rúk. Argument virtuálnej zdatnosti tak býva spoľahlivo prebitý iracionálnym strachom z reálnych vzťahov.
Táto generácia akoby celkom zabudla, že svet za displejom počítača alebo mobilu má trochu iné parametre, ako ten, ktorým dennodenne plávajú. Poslať kamoške mnohosľubnú fotku z mobilu s prísľubom krásneho spoločného večera bude vždy jednoduchšie, ako takýto večer spoločne pripraviť, zrežírovať a partnersky zvládnuť.
4. Nerušiť kruhy! A potom čo?
Je smutným faktom, že generácia mileniálov vyrastala v takmer jednoliatej virtuálnej bubline spoločného, takmer intaktného pohľadu na svet. Väčšina z nich si svoje názory, predstavy a nároky potvrdzovala hlavne cez sociálne siete s rovnako vyladenou skupinou rovesníkov.
Tento výrazne posunutý uhol vnímania reálneho behu sveta ich potom priviedol k domnienke, že práve ich názory a pohľad na svet sú „bežnou mentálnou výbavou“ všetkých ľudí naokolo. Alebo ešte inak: nerušte naše dokonalé kruhy! Schopnosť vidieť a akceptovať aj iný názor, dajme tomu u partnerky, potom často ostáva mimo ich emočnú výseč.