Homo ludens
Biblia minulých, dnešných a budúcich intelektuálov od pána Johana Huzinigu pod názvom Homo ludens, teda Hrajúci sa človek (vyšla v roku 1938), na svojich stránkach konštatuje, že každý človek rozvíja svoje schopnosti, osobnostné predpoklady, talent a nadanie najmä prostredníctvom hry. Hravosť u človeka predpokladá vlastné myslenie a býva založená na slobode rozhodovania a jednania.
Naivne, až rúhačsky, by sa tak mohlo zdať, že muži sa vlastne rozvíjajú po celý život, keďže neprestávajú byť večne hravými deťmi. Prirodzene, pravda bude, tak ako vždy, opäť niekde inde, ale nikdy nie uprostred.
Video: S tebou mě baví svět
Hra ako náhrada
Podľa jednej z teórií sa muži správajú ako večné deti aj kvôli samotnému procesu výchovy dieťaťa v rodine. Každý otec predsa z vlastnej skúsenosti vie, že deti a manželka v úlohe matky pre neho znamenajú povinnosť trvalej – ak sa dá – aj dobre platenej práce a pravidelný prísun peňazí do rodiny. Také sú zatiaľ platné sociálne pravidlá.
Ak je chlap celé dni v robote, nemáva čas večer deti „vychovávať“. Poväčšine už spia, alebo mu to rozumná žena pred spaním nedovolí. Matka si tak k dieťaťu vytvorí prirodzený a úzky vzťah, čo je aj zmyslom evolúcie. Muž takúto možnosť proste nemá. Aj preto sa snaží vynahradiť tieto virtuálne „mínusky“ inak a intenzívnejšie. Hrou, novými nápadmi, výletmi, spoločnými koníčkami, benevolenciou a často bezbrehou toleranciou.
Video: Father and son – funny moments
Otec ako vešiak
Pre väčšinu detí tak býva ich tatko niečo ako vešiak – doslova na ňom visia. Pritom zhruba do dvoch rokov má matka pre vývoj dieťaťa generálny placet. Potom sa ale začne pomer síl dramaticky vyrovnávať, a to až do tej miery, že mnohé mamy dokonca žiarlia. A pritom je to prosté. Otec len dieťa zoznamuje s inou podobou vecí a ľudí okolo.
Bláznivé grimasy, minimálne rozkazy, hádzanie do vzduchu, jašenie a tajné debaty. Mama dieťa nakŕmi, pobozká, pofúka, ale otec vie, kde a ako najlepšie klopať na dvere okolitého sveta. Muž prináša do duše malého človeka nečakané, úplne nové vnemy – vizuálne alebo akustické. Ok, často bývajú preexponované, posunuté vo význame, skarikované, a najmä hravé, plné nápadov. Mamy, prosím, neriešte to!
Dieťa sa potom môže medzi rodičmi správať podvedome a celkom prirodzene. Každú novú situáciu primerane vyhodnocuje a podľa nej volí – teraz mamu, neskôr otca. Rodičia nemusia panikáriť a vnucovať svoju maličkosť vždy, keď dieťa trávi čas s tým druhým a práve sa skvele baví. Volať vtedy dieťa do kúpeľne alebo ku stolu, nebýva výchovné. Stačí byť len viac nad vecou a každý deň skĺbiť svet matkinej náruče a otcovho pevného hlasu.
Video: LEGO® Advert: Let's Build
