Prvé rande ako čo?
Situáciu typu „premier randez-vous“ prežil iste každý, keďže je všeobecne dobre známe, že iba z dvoch sa môže narodiť ďalší. Je preto viac ako príznačné, že hľadanie partnera predstavuje mimoriadne špecifický sociálno-spoločenský rituál. K cieľu to ale občas trvá, stojí to čas aj peniaze, vždy nervy, a neraz aj nápady. V každom prípade tu ale musí byť oná premiéra s veľkým P, kedy sa muž a žena po prvý raz stretnú.
Nalejme si čistého vína a trochu zaspomínajme. Skôr, ako sme s objektom nášho záujmu spoločne spustili osudovú časomieru, určite nás dlhé dni a hodiny mučila mora desivej trémy, neistoty a strachu z totálneho znemožnenia. Myslím, že tento efekt platí generálne pre každého rande chtivého jedinca, bez ohľadu na pohlavie a neurčito definované sklony k suverenite.
Recept? Roztrhať, zabudnúť, zahodiť
Ľudská psychika dokáže stresujúce situácie primerane obrúsiť a uhladiť, takže ťahať rozumy od niekoho, kto rande absolvoval včera, alebo pred týždňom, nám prinesie len primálo úžitku. Aj preto netreba spoliehať na „denníky a pamäti preživších“, keďže z tohoto smeru dobrá rada nepríde. Tento fenomén nám každý psychológ jednoznačne potvrdí. Ostáva otázkou, čím a ako prvé rande naplniť, aby sme nepôsobili ako odstrašujúci príklad slona v porceláne.
Silné stránky si nechajme v zálohe
Múdrejší vidia tento gordický uzol – žena, muž verzus rande – nasledovne. Nerozväzovať, nerúbať a radšej elegantne obísť. Ukazuje sa totiž, že odvážna stávka na silné stránky a prednosti, či už vizuálne, alebo intelektuálne, nebude počas nervóznej premiéry fungovať. A všetko je až „lego“ jednoduché. Kľúčom sa má stať prirodzenosť, celková pohoda a nadhľad.
Prvá schôdzka by mala získať nádych normálneho rozhovoru dvojice dospelých, ktorí sa slobodne rozhodli stráviť vedľa seba dajaký spoločný čas. Je paradoxné, že na to, aby sa „ona a on“ rozhodli pre ďalšie stretnutia, stačí aj celkom málo, niekedy úplná banalita. Príklad? Tak napríklad môj bývalý kolega sa dal dokopy so svojou ženou vďaka jeho vláčikom. Ona totiž veľmi rada cestovala, no a on mal pod stropom bytu zavesený mega model železnice. Bum-bác, správna koľaj bola na svete a od pamätného prvého rande sú spolu už roky. Ako vraví múdra kniha života – jeden, skrátka, nikdy nevie.
Humor, úsmev a kúštik menej ega
Pre väčšinu mužov býva celkom typické, že pod extra návalmi testosterónu dokážu premiestniť aj zemeguľu, lebo „...na chlapa sa to patrí“. Lenže prvé rande nie je olympiáda, ale ani Miss. Oveľa viac vody namútime tým, ak zabudneme na silné reči a hlbšie výstrihy. Pamätajme si, že stojíme pred sebou ako dvaja – síce zaujímaví a oslovení – cudzinci, ktorí vedia o tom druhom žalostne málo, často aj vôbec nič. Chodiť s bubnom na zajace tak môže len ten, čo chce držať diétu. Takže ako?
Vypláca sa ostať vo svojej koži a pokúsiť sa druhú stranu zaujať, dajme tomu spomínanými vláčikmi. My predsa netušíme, čo jeho, alebo ju osloví. V tomto kontexte býva po ruke pravidlo vytesané „randiacimi“ do mramoru. Jeho parafráza hovorí, že „vlastne ani nie je dôležité, čo druhej strane stola hovoríme, ale ako to hovoríme...“
Keď sa nám teda v priebehu prvej schôdzky podarí druhú stranu dialógu originálne zaujať, máme celkom slušnú šancu na reprízu. A nedesme sa, ak to rande na konci vnímame ako trápne, milé zakopnutie alebo tragicky rozliatu kávu na nohaviciach. Náhoda predsa mieša karty každý deň a človek je vskutku mizerný súper. Čo ak práve ten náš „trapas“ pochopila druhá strana ako znamenie osudu?
To aj ono. Hlavne normálne
Isteže, sú medzi nami aj takí, ktorí vyznávajú filozofiu plnej lopaty a rázneho drcnutia do rebier. Naznačili sme síce o kus vyššie, že recepty pre prvé randez-vous sú z princípu nereálne, no malý, príručný kompas nemusí byť celkom na zahodenie, a tak to skúsme...
Napríklad, pred prvým rande netreba riešiť to, čo bude predmetom konverzácie. Nepíšme si scenáre a neštudujme rolu. Hrozí totiž, že sa ľahko zamotáme do klbka nudy, polovičných právd alebo elementárnych neznalostí. Hovorme radšej o všedných a dobre poznaných veciach. Pokojne siahnime po téme počasia, svojich koníčkoch, vtipných príhodách a nečakaných pointách. Ak nám nebolo nadelené, neskúšajme byť vtipní alebo okato šarmantní.
A ešte čosi. Aj keby nás to pokúšalo a omínalo vrchom-spodkom, nezačnime trúsiť zasvätené reči o politike, peniazoch, bývalých partneroch, nebodaj o našom krkolomnom rozvode, či dokonca smrti, kostole alebo pohrebe... Nie je nič horšieho, ak sa pred človekom, ktorého vidíme plus-mínus iks minút, spustí defilé názorov, ktoré radi obídu aj ostrieľaní manželia.