„Pekný deň, láska“
Viete, čo urobí táto veta s človekom, ktorý práve vyšiel nevyspatý z domu a vie, že v práci ho čaká iba stres, mrzutý šéf a desať hodín roboty? Povzbudenie, ak chceme, citlivé nakopnutie, potrebuje každý z nás a na každý deň. Skúste to a pochopíte, že vrátené býva cennejšie ako darované.
„Prosím, prepáč“
Nebuďme vo vzťahu zbabelí, hrdí alebo prezieravo pyšní. Priznajme si chybu a prevezmime diel svojej zodpovednosti. Naučme sa povedať – prepáč, mrzí ma to. Citlivý a rozumný partner vec pochopí a ocení takéto gesto ako výraz vašej osobnosti, odvahy a sebadôvery.
„Ako sa cítiš?“
Neplánujme, ale pýtajme sa. Zdieľanie býva spoľahlivým začiatkom, aj keď pomoc môže prísť trochu neskôr. Občas postačí mlčať a pozorne počúvať. Človek niekedy potrebuje vystúpiť z kolotoča vlastného života a pozorovať ho očami iného. Nezabúdajme na to!
„Milujem ťa“
Tie dve slová sú niečo ako lakmusový papier každého vzťahu. Ak na ne partneri v zhone zabúdajú alebo nimi len šetria, prípadne ich zámerne obchádzajú, neprospieva to ani jednej strane. Pritom nie je nikde napísané, že tie slová musia byť vyslovené. Možno len pohľad, dotyk, zdrobnelina, a snáď letmý bozk s nežným chvostíkom „aj ja Teba...“ City sú predsa mimoriadne chápavé stvorenia a vždy nám spoľahlivo napovedia.
„Ďakujem, že pri mne stojíš“
Asi vám to bude pripadať príliš romantické a nehodiace sa do dnešnej doby, no občas sa vo vzťahu vyplatí porušovať pravidlá, čo, kam a kedy patrí. Skúste, len tak, akoby mimochodom, povedať partnerovi slová o tom, ako veľmi si vážite vedomie, že stojí denne pri vás. Dajte mu jasne a úprimne najavo, čo pre vás tento jedinečný pocit znamená a čím vás obohacuje.
Povedzte mu, že svoju silu a odvahu skákať denne do života čerpáte aj z jeho podpory a túžite, aby to isté pociťoval vedľa vás i on sám. Nakoniec, pevnosť vzťahu často stojí a padá práve na opore, ktorej sa vám od partnera denne dostáva.
