1. Volanie rodu
Zjednodušene povedané, to neprestajné mužské „čumenie na ženy“ tvorí neodmysliteľnú súčasť odvekého balenia bez konca a hľadania svojho náprotivku. A v istom zmysle funguje, aj keď už býva chlap zadaný, ženatý, okrúžkovaný – ako len chcete. Biologickú prirodzenosť u muža však v tomto smere redukuje morálka, kultúra a výchova. Toto „nekonečné volanie rodu“ je celkom podvedomé a muž – samec ho dostal za povinnosť z tých najvyšších miest genetiky.
2. Feromóny
Zvláda sa to ťažko, skoro vôbec. Normálny chlap sa musí s týmto „volaním“ vždy dajako vyrovnať, a niekedy to ide naozaj stuha a ťažko. V zásade ide o chemický proces podmienený rozdielnymi vôňami muža a ženy. Práve ony sú na začiatku obojstrannej príťažlivosti, alebo aj odmietania. Tí múdrejší spomedzi nás im dokonca našli meno – feromóny. Telo nimi doslova začína hýriť v okamihu, keď muž zatúži po svojej druhej biologickej polovici, teda po žene.
U nežného pohlavia sa tieto klokotavé procesy naštartujú vždy počas ovulácie. Chlapi to však podvedome vycítia a majú s tým vážne veľký problém. Navyše, mozog mužov je oproti ženskému dosť netradične zorganizovaný, keďže oblasť „balenia druhého pohlavia“ býva až dvaapolkrát väčšia, ako u žien. No a fenomén ženskej krásy a pôvabu bude celkom zbytočné spomínať a rozoberať. Túto skutočnosť väčšina chlapov nerozchodí do konca života.
3. Večný nepokoj lovca
Jestvujú však – nebýva ich veľa – muži, ktorí sa v oblasti „čumenia“ nevedia primerane držať na uzde. Cudzie ženy nielenže radi pozorujú, ale ich dokonca porovnávajú s tou svojou. Podľa psychológov však ide vo väčšine prípadov o nevinnú zábavku, ktorá zväčša končí láskyplným pohľadom alebo letmým bozkom vlastnej partnerky. Ak totiž vzťah funguje a pár sa skutočne miluje, chlap je dosť lenivý a pohodlný na to, aby si hľadal svoje šťastie inde.
Napokon, každá rozumná a citlivá žena vie veľmi dobre, že mužský testosterón aktivuje v drahej polovičke libido. A keďže u pánov býva hladina tohoto pohlavného hormónu až šesť ráz vyššia ako u dámskej časti populácie, býva chlap nútený – takmer doslova – neustále ženy sledovať a snažiť sa „loviť“. OK, vieme svoje, hmm?
4. Láskavá dobročinnosť
Neviem, snáď tento malý pravdivý príbeh pre väčšinu prítomných žien vyznie ako pádny dôkaz o mužskej dvojtvárnosti a citovej povrchnosti, no zažil som ho pred rokmi na vlastnej koži, a tak má právo, aby sa stal zdrojom poučenia. Môj výborný, žiaľ, dnes už nebohý kolega, autor a scenárista, bol povestný svojou slabosťou pre ženskú krásu a jej pôvaby.
Na druhej strane, svoju ženu – žili vtedy spolu už viac ako pätnásť rokov – úprimne miloval a nosil ju doslova na rukách. Partnerská chémia medzi nimi fungovala takmer zázračne a ich výnimočný vzťah v nejednoduchej umeleckej branži trčal na míle ďaleko.
Raz sme spolu sedeli nad dajakým projektom a bavili sa pritom nielen o robote. Bolo tam víno, cigarety a reč sa, namiesto futbalu, zvrtla tiež na ženy. Aj preto som sa v premiére dozvedel, že jeho dôvod „čumenia“ na ženy má bezmála dobročinné pozadie.
Celkom vážne mi vtedy povedal, že svojím tichým, neškodným sledovaním iných žien chce tú svoju potešiť, a dať jej tak najavo, že je pre neho – v tom nekonečne krásnom zástupe – tou najkrajšou a navždy jedinou. Tento zvláštny model si môj kolega postavil na fakte, že žena si svojho muža všíma prakticky neustále a má dokonalý prehľad, čomu sa práve venuje. V príhodnej chvíli potom stačilo primerané slovo, gesto, dotyk a moja žena mala oči čerstvo zamilovanej sedemnástky, doplnil kolega znalecky.
Pravda, zdal sa mi to byť trochu zvláštny postup a čudná argumentácia, no po rokoch sa mi javí ako nadmieru galantná, citlivá, úprimná a presne odhadnutá. Napokon, ktorá zo žien nechce vo vzťahu počuť – ak to situácia dovoľuje, tak najradšej denne – že je pre muža dámou jeho srdca, večnou inšpiráciou a trvalým zázemím?
Príspevok odstránený, autor už nie je registrovaným používateľom.