Prečo divadlo pre deti?
– Odmalička som chcela byť herečkou. Rodičom sa páčili iné povolania, tak ma smerovali na školy, ktoré neboli umelecké. Napriek tomu som si nakoniec našla cestu k divadlu. Začala som sa venovať divadelnému improvizovaniu v rámci Improligy v Žiline a vďaka tomu som sa dozvedela o zájazdovej forme bábkového divadla. Predtým som nemala o takomto divadle ani len potuchy. Vyskúšala som si, ako to celé funguje a okamžite som sa do tejto práce zamilovala a zistila, že toto je presne to, čo chcem robiť. Mám infantilné sklony a zbožňujem rozprávky, tak možno aj práve preto divadlo pre deti
.
Koľko členov má Divadlo zo šuflíka?
– Naše divadlo funguje štvrtý rok a aktuálne v ňom hrajú dve herečky, teda okrem mňa ešte kolegynka Dominika. No fungujeme ako za desiatich. Sme napríklad aj kulisárky, garderobierky, rekvizitárky či zvukárky. Máme aj svojho manažéra Lukáša, bez ktorého, by sme popri hraní boli stratené. Samozrejme, vytvorenie predstavenia si vyžaduje tím, ktorý tvoria ďalší veľmi šikovní ľudia, výtvarníci, krajčírka a samozrejme hudobníci. Tí s nami necestujú na zájazdy, ale bez nich by sme nemohli existovať, čiže aj oni sú súčasťou Divadla zo šuflíka.
Kde beriete námety na hry? Na čom vám záleží?
– Písanie divadelných hier má na starosti moja maličkosť. Nápady sa mi často len tak zjavia v hlave. Neustále musím fantazírovať, tak som rada, že to môžem zužitkovať. Keďže mám rada starú dobrú klasiku, tak mojimi námetmi sú rovnako ľudové rozprávky. Pri tvorení hry myslím najmä na to, aby to pre deti bolo zábavné, ale aj poučné. No zakaždým pred premiérou tŕpnem s malou dušičkou, či sa deti na niektorom z mojich vtipov zasmejú, alebo sa na svojom vlastnom vtipe budem smiať sama. Rovnaký dôraz kladiem na pesničky. Pohybujem sa v hudobnej sfére, tak mám na to úchylku.
Pre aké vekové kategórie hráte?
– Hráme pre všetky deti – malé aj veľké. Keďže okrem detí nás vždy sledujú aj dospelí, rodičia či pani učiteľky, snažíme sa do predstavení zakomponovať prvky, na ktorých sa pobaví aj starší divák. Väčšinou ide o dvojvtip. Napríklad, deti sa smejú, lebo bábka sa smiešne hýbe a smiešne rozpráva, a dospelí na tom, čo rozpráva.
Ako deti reagujú na vaše hry? Čo majú najradšej?
– Našťastie, reagujú zatiaľ veľmi pozitívne, za čo som im veľmi vďačná. Keby to bolo naopak, nemohla by som robiť prácu, ktorá ma napĺňa a baví. Najradšej majú, keď idete doľava a máte ísť doprava a ak ich zapájate do deja. A samozrejme, milujú pesničky.
Deti majú dnes veľa možností zábavy. Je pre ne divadlo ešte príťažlivé?
– Určite áno. Deti sa vždy na divadlo tešia, veľakrát až skandujú od radosti. No, samozrejme, nájde sa aj jeden prípad zo sto, kedy by bol divák radšej niekde inde, než na našom predstavení.
Vedia sa dnešné deti v divadle správať slušne?
– Pokiaľ sú k tomu vedené rodičmi alebo pedagógmi, tak áno, vedia. No sú prípady, kedy robia neplechu, ale sú to predsa deti, a preto sa veľa vecí budú musieť ešte naučiť.
Aký má pre teba zmysel hrať pre deti?
– Veľký! Myslím si, že je to tiež istým spôsobom poslanie. Deti sú ešte nevinné a bezprostredné stvorenia, ktoré, keď rozveselíš a usmejú sa, vieš, že to myslia naozaj. Navyše 20. marec je Svetovým dňom divadla pre deti a mládež, čiže, ak má divadlo pre deti aj svoj sviatok, je to významná činnosť.
