S akými očakávaniami si posielala do súťaže svoju fotografiu?
– V podstate som žiadne očakávania nemala. V takejto najväčšej súťaži sveta sa očakávania len pri pomyslení na výhru hneď rozplynú. Ostávalo ešte pár hodín do prihlásenia fotografií, a tak som to nakoniec aj stihla. A jasné, povedala som si: „To by bolo vyhrať prvé miesto!“ Myslela som si však, že je to úplne nereálne, tak som sa nad tým celým iba zasmiala.
Prečo si vybrala práve fotku fajčiaceho svadobčana?
– Hĺbka a krása celej fotografie, ktorou som bola úplne pohltená. Bol to najintenzívnejší pocit – ten okamih, ktorý zanechal vo mne stopy aj na druhý deň po svadbe. Pamätám si, že ako prvé po návrate domov som sa rýchlo snažila nájsť a prezrieť si aj na veľkej obrazovke všetky zábery, ktoré zachytávali práve tento silný moment. Bola som presvedčená, že táto fotografia nesmie zostať iba pre moje oko, ale musí ju uzrieť aj verejnosť.
Opíš nám svoje dojmy, ktoré si prežívala, keď si sa dozvedela o prvenstve?
– Hoci je presne rok po súťaži, ľudia to neustále spomínajú a dávajú mi rôzne otázky. Neverila som správe, ktorú som dostala. Prečítala som si ju párkrát, ale som si povedala, že to je úplne nemožné. Tak som to neriešila a nechala tak. No o pár hodín som si tú správu opäť pozrela a len som na ňu nemo hľadela, nenachádzala som žiadne vhodné slová. Neustále som si kládla otázku, ako ja, Anna, môžem vyhrať prvenstvo v najväčšej a najznámejšej celosvetovej súťaži?! Nechala som si to pre seba a neskôr som začala o tom hovoriť iba zopár mojim priateľom a rodine. Je to niečo, čo som musela sama v sebe dlhšie spracovávať. Ten fakt, že sa v mojom živote udiala šialená a obrovská vec.
Študovala si ekonómiu. Ako si sa dostala k fotke?
– Desať rokov som sa venovala ekonomickému a marketingovému zámeru. No počas vysokej školy som si kúpila svoju prvú zrkadlovku za vlastné peniaze. Viem, že nikto tým nebol nadšený a neboli ľudia, ktorí by ma v tom nejako podporovali. Neskôr zrkadlovka zapadla prachom, no prišiel čas, keď som začala opäť fotiť. Ubehli dva roky, čo sa venujem iba fotografii. Približne šesť rokov sa učím fotiť (áno stále sa učím, je toho riadne veľa, čo neviem), ale mám mnoho priateľov, čo ma v tom podporujú, a to ma posúva vpred.
Fotograf je kronikárom – vďaka fotkám zachytí históriu. Čo sa snažíš zachytiť svojim objektívom ty?
– Slovo kronikár sa mi nepáči, pripadá mi ako čosi povrchné, iba tak sfotené – „len aby bolo“. Ja len túžim zachytiť krásu. Novosť života, ktorý sa pretkáva a ukazuje každý deň. Fotiť z lásky a pre lásku. To, akí sme milovaní Bohom! Zachytiť jedinečnosť, pokoj, život, jednoduchosť...
Kedy sa ti najlepšie fotí?
– Keď som sama sebou a nik ma neovplyvňuje v tom, čo robím a hlavne, ak nie som obmedzená časom.
Čo pre teba znamená fotenie a fotka?
– Byť sama sebou, autentická! Bez limitov, bez strachu! Byť plná vášne, pretože to je to, čo ťa odlišuje od ostatných. Zachytávať srdce, TO, ako vidím a ČO vidím. Vzácnosť. Dychtivosť. Prekonávať samu seba. Každý deň vstať s narastajúcim nadšením. Čas pri zachytávaní, fotení. Ten čas ma oživuje a pretvára moje bytie. Hĺbka pocitu, nie ostrosti… Dobrodružstvo. Spontánnosť. Divokosť. Sloboda. Nespútanosť. Rozprávať príbehy. Prinášať krásu. Stretávať nových ľudí. Vnímať prepojenie medzi nimi. Dýchajú ním, ktorému verím… V toho, ktorý ma inšpiruje… Prinášať krásu.
Pomohla ti výhra, alebo sa tým pre teba nič nezmenilo?
– Áno pomohla. Určite ma zviditeľnila všade. Viac ako polroka som bola vo všetkých možných médiách (od televízie, rádia po články a rozhovory v časopisoch alebo magazínoch). Na druhej strane som stratila súkromie. A malo to aj negatívne dopady. Ľudia mi napríklad hovorili, že si zrušia facebook, pretože som už všade, na každom možnom príspevku. (smiech)
Na svojej stránke píšeš, že klienti sa stávajú tvojimi priateľmi. Musíš teda najprv trošku spoznať človeka, aby si vedela, čo najlepšie zachytiť jeho „príbeh“? Dá sa to v súčasnosti vôbec?
– Je skvelé a potrebné byť s tými ľuďmi skôr (ak je to možné) a spoznať ich. Nielen prísť a fotiť. Proces fotenia by mal byť aj pre nich skvele stráveným časom, aby boli uvoľnení a fotografia dokázala čo najlepšie zachytiť ich prirodzenosť, spontánnosť. Pri fotení mám veľmi rada tú inakosť ľudí. Nadväzovanie nových priateľstiev a prežívanie dobrodružstva zo samotného fotenia.
Fotíš radšej v interiéri, alebo v exteriéri? Čiernobiela fotka, alebo farba? Aké techniky používaš a ako prebieha proces fotenia?
– Milujem všetky varianty a všetky pevné svetelné objektívy. Jednoducho všade, kde je svetlo. A používam Nikon D750, D810, D850 (tento čoskoro).
Na čom momentálne pracuješ a aké máš plány s fotením?
– Robím na rôznych projektoch, aj dlhodobejších, ktoré trvajú napríklad pol roka. Okrem toho uvažujem nad vlastnými výstavami, nielen na Slovensku. Svadby by som postupne chcela obmedziť a viac tvoriť, aby som mohla preniesť zo seba do fotenia ešte viac kreatívnosti.
