Vysvetľuje Miroslava Dobrotková, advokátka z AK Zahradnikova.SK.
Pri vysporiadavaní spoločného majetku po zániku manželstva sa, samozrejme, vyporiadavajú aj spoločné dlhy manželov. Tam v zásade situácia nie je zložitá, pretože dlhy, ktoré si manželia vytvorili spoločne, musia aj spoločne uhradiť, teda každý by mal uhradiť polovicu. To, čo bolo uhradené za trvania manželstva zo spoločného (napríklad z príjmov manželov), sa nevysporiadava, predpokladá sa, že každý z manželov uhradil rovnakú čiastku. Nie je dôležité, či na splátky dlhu boli použité príjmy iba jedného z manželov, pretože príjmy sú vždy spoločné.
Po zániku manželstva by mal však každý z manželov prispievať jednou polovicou a ak to nerobí, druhý z manželov, ktorý spláca viac ako polovicu dlhu, sa môže aj súdnou cestou domáhať doplatku od druhého manžela. Ak však manžel vstúpi do manželstva s už existujúcim dlhom a následne ho spláca za trvania manželstva, potom ide o situáciu, kedy je na dlh iba jedného z manželov vynaložený spoločný majetok – príjem. Druhý manžel, ktorý takýto výlučný dlh spred manželstva nemá, má nárok, aby sa mu nahradilo to, čo bolo zo spoločného vynaložené na splátky takéhoto dlhu, a to vo výške 1/2 celkovej sumy splatenej za trvania manželstva.
Častý príklad z praxe je situácia, kedy si budúci manžel kúpi byt na hypotéku, pričom byt je v jeho výlučnom vlastníctve a hypotéka je jeho výlučným dlhom, potom uzavrie manželstvo a pokračuje v splácaní hypotéky. Všetky splátky hypotéky pritom platí zo spoločného (z nejakého príjmu získaného za trvania manželstva) a má preto povinnosť v prípade vysporiadavania spoločného majetku druhému manželovi nahradiť 1/2 sumy, ktorú za trvania manželstva splatil.
Nič na tom nemení ani to, ak by splácal splátky z prenájmu tohto bytu, lebo aj nájomné je príjem, a teda aj nájomné patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda do spoločného majetku.
