Nič cudzieho nám nie je ľudské
Priznám sa, že téma vulgárnych slov v ľudskom jazyku ma udivuje dodnes. Pátrať po tom, prečo sa na takýto – libri prohibiti – zoznam dostali predovšetkým slová spojené s ľudskou biológiou, je nesmierne zaujímavý problém a skvelý námet na „tučnú buchlu“ á la vedecká práca na úrovni bestselleru.
A tak väčšina z takýchto slov trčí učupená vo vyhnanstve zo všetkých ctených slovníkov s nekonečnou a priebežne predlžovanou dobou trestu. Hja, kde sú tie slávne časy, keď sa u nás, tesne po novembri ’89, zjavil zošitok – slovníček pod titulom Najkratší slovník slovenského jazyka, ktorý bezmála prometeovsky tieto slová vyniesol na svetlo božie v dokonalej úprave?
Lenže, aj napriek všetkému, človek je tvor neposedný a rozporuplný. A tak vo chvíli, keď ním zmieta vulkán vášne, neudrží jazyk za zubami a použije takéto slovíčko rovno uprostred oného... no tej onej... kopulácie. A hen, už to sem zase letí a padá. A má sa to vôbec, má sa to? Je to v súlade s dobrými mravmi a nepísanými partnerskými pravidlami?
Kultúrna tortúra
Rigidné vnímanie a takmer generálne odmetanie „klzkých“ slov v ľudskej komunikácii sa v našom kultúrnom okruhu spája najmä s kresťanskou morálkou, ktorá po celé stáročia úporne a snaživo označovala za hriešne nielen ľudské telo, ale aj myšlienky a skutky spojené s pohlavnosťou, sexom, či dokonca láskou bez primeranej cudnosti a pokory voči Bohu.
Napríklad masturbácia bola jednoznačným hriechom, nahá žena polovičnou spoločníčkou diabla a čistý sex bez snahy splodiť deti, len zavrhnutiahodným pokušením a mrhaním energie, ktorá sa dala využiť onakvejšie, napríklad na modlenie. No a do podobne hranatého a pichľavého chlievika sa potom pozatvárali aj takéto slová.
A pritom je tzv. verbálna chlipnosť do istej miery vecou našej inteligencie, tvorivosti a odvahy. Napríklad angličtina dokonca pozná špecifické slovné spojenie „dirty talk“, ktoré komplexne prerastá anglo-americkou kultúrou aj umením.
Tvorivo a bez začervenania
Aj keby sa na prvý pohľad zdalo, že reči „zo spodného regála spisovného slovníka“ majú v kompetencii skôr muži, opak je pravdou. Kvetnato-šťavnatý slovník vedia používať – dokonca s väčším šarmom a tvorivejšie – aj ženy, pravda, ak sa pri tom veľmi nečervenajú.
Povedzme si bez zbytočného mudrovania, že využívanie takéhoto jazyka je prirodzené a nič mu nebráni, pokiaľ majú obaja partneri v danej chvíli rovnaké ladenie a emočné vnímanie. Vyššie v texte sme si dovolili použiť slovo „kopulácia“. Priznávam, bol to celkom vedomý a cielený krok, aby vďaka nemu vyznela absurdnosť snahy používať „jazyk na úrovni“ aj tam, kde sa hodí celkom inak zafarbené slovíčko.
Nie nadarmo sa hovorí, že kvalita sexu štartuje vždy v hlave, a to bez rozdielu veku, vzdelania alebo pohlavia. Napokon ľudská fantázia ostane bez konca, a tiež vďaka jej sile sa naša civilizácia hýbe dopredu, aj keď nás občas z toho poriadne bolia nohy. Pokojne sa na hravosť a kreatívnosť pani Fantázie spoľahnime aj v originálnom svete erotiky a sexu. A pozor, každý odborník nám takéto nápady a pokusy rád schváli.
Spolupráca sa cení
A tak sa – pravda, ak nás to bytostne neuráža a neirituje – nebráňme, ak partner v „tom najlepšom“ použije vybrané slovo s nádychom spoločenského dešpektu. Možno budeme sami príjemne a šteklivo prekvapení, čo také malé ničovaté nič s emóciami dokáže.
Iste, sú údajne na svete návody, ako túto partitúru virtuózne používať, ale dobrý sex by nemal byť o veľkom plánovaní, či dokonca čitateľských preukazoch zo zakázanej knižnice. Nechajme všetko na jemnocite partnera, situácii a rozpoložení. A podľa nemenovaného znalca by sa malo vraj spojenie sexu a konfekcie obmedzovať len na veľkosť bielizne.
