Slnko a nič nové pod ním
Ak si niekto ešte nezvykol, že v korelácii muža a ženy sa nové fakty prakticky neobjavujú, ale sa len cyklicky inscenujú a programovo zamlčujú, má šancu práve teraz uveriť. Že prečo? Nie je to tak dávno, kedy sa dosť nástojčivo tvrdilo, že bez sexu sa na vzťahu ani lístok nepohne. A najlepší je pravidelný, vynaliezavý, výživný a vášnivo praktizovaný.
Dnes sa zhusta ozývajú aj hlasy odborníkov, ktoré tieto predstavy v istom smere spochybňujú. Sex vraj nemá žiadnu genetickú výbavu na to, aby solitérne udržal premenlivé spolužitie ženy a muža. Trochu šokujúco potom vyznieva „alternatíva“ opísaná akoby knižne: pevný a odolný partnerský vzťah by mal byť skôr „osudom skúšaný“, často ubolený, resp. netúžiaci po pravidelných dávkach sexuálneho potešenia. Ajhľa, dokonalý obrat...
Vysoké napätie
Žiaľ, takéto závery môžu v praxi fungovať dvojako. U tých, ktorí sex vnímali ako dôležitý, aj keď nie kľúčový prvok svojho života, sa objavia pochybnosti a neistota. Druhá strana, ktorá sexu „veľa nedá“, objavila možno argumenty, ktoré k téme potrebovala. OK, ako to teda máme chápať?
Pokles sexuálneho záujmu býva v každom dlhšie trvajúcom vzťahu celkom prirodzený. Aj v tejto oblasti totiž funguje stereotypné správanie a nastupujú rituály. Už po štyroch, či piatich rokoch prestanú nervové bunky oboch partnerov vyplavovať do tela dopamín, teda hormón eufórie a dobrej nálady.
Ak s tým dvojica nič zásadné neurobí, nastupuje do vzťahu niečo, čo získava podobu všednej, málo atraktívnej rutiny, ktorá je známa drvivej väčšine párov. Toto smerovanie ale nabúrava mužský testosterón. Chlapom stačí nový sexuálny objekt a zo dňa na deň sú opäť v hre. Takže aj tu má nevera zopár svojich koreňov. Pre spravodlivé posúdenie ale treba priznať, že takýto „reštart“ platí v menšej miere aj u žien.
Prax ako barometer?
Všedné správanie mužov a žien v párovom spolužití sa vyznačuje jedným, viac-menej všeobecne prijímaným východiskom. Táto myšlienka tvrdí, že prvky, akými sú stabilita vo vzťahu, jeho harmónia a pravidelný sex, poletujú okolo seba na odpudivých dráhach. Dôvody?
Ak vraj toho druhého poznáme už ako svoje topánky, býva pomerne ťažké to vzájomné originálne prekvapovanie. Takáto symbióza muža a ženy sa potom označuje ako „vzťah, kde je už sex takmer navyše, kde pri rozhovore slová skôr prekážajú a kde dvojica dospela do fázy, ktorá nesie znaky akejsi vyššej formy partnerského zväzku...“
Isteže, tieto závery zrejme potrebujú aj racionálnu dávku primeranej interpretácie. Vyššie uvedené stanoviská netvrdia, žeby sa pár mal vzdať sexu úplne a žiť len vo sfére mystického spájania či dokonale netelesnej nirvány.
Na druhej strane sa po rokoch vzťahu neraz zo sexu stáva nátlakový mechanizmus. Veľmi často sa k nemu uchyľujú najmä ženy, keďže s jeho pomocou dosahujú – aspoň v začiatkoch jeho uplatňovania – slušný presvedčovací potenciál. Chlapi sú v tomto smere predsa len väčší „slabosi“. Žiaľ, nie je to ich vina, ale to už nebýva podstatou tejto metodiky.
Rezervné koleso
V rozmanitej krajine sexu nájdeme – okrem iných – aj okrídlené spojenie, ktoré tvrdí, že ak sa máme trápiť s mizerným sexom, tak radšej nemať žiadny. OK, vyznieva to fatálne, ale odborník potvrdí, že sex predsa neznamená katalógovú súlož. Má predsa stovky podôb, takže vzdať sa tejto formy potešenia vôbec nemusíme. Stačí si len vedieť osedlať inak rajtujúceho koníka. Proste postačí, ak v sexe použijeme rezervné koleso. Aj tu však platí, že maximalizmus je bublina, ktorá v mnohých prípadoch viac zaťažuje, ako pomáha.
Sumár?
Zdá sa teda, že sex nemá v partnerskom vzťahu vôbec taký dlhý tieň, aký mu bol donedávna prisudzovaný. Pre súčasnosť je totiž príznačné, že partnerské väzby škrípu, zlyhávajú a krachujú oveľa častejšie aj z dôvodov, ktoré sa dokonale vymykajú vážnym a osudovým príčinám. Jednoducho sa snažíme naše krátke životy komplikovať viac, ako nám osud dopraje. Takže robiť zo sexu spasiteľa vzťahu, alebo jeho kata, ostáva na vkuse zúčastnených.
