Nezávideniahodný štart
Pestúnska starostlivosť určite pre žiadne dieťa nepredstavuje optimálny štart do života. Prirodzene, každý prípad má iné parametre, ale spomedzi foriem náhradnej rodinnej starostlivosti, kam patrí – okrem iného – aj detský domov, má isté výhody.
Táto forma náhrady rodiny býva zo strany štátu nielen podporovaná a finančne dotovaná, ale aj priebežne sledovaná. Dieťa je tak – metaforicky povedané – stále zviazané s úradmi. Pestúni totiž dieťa zákonne nezastupujú, takže ak ide do tuhého, majú povinnosť spojiť sa s biologickými rodičmi, prípadne poručníkom, aby sa veci mohli pohnúť správnym smerom.
Prostredníctvom súdov sa riešia komplikované situácie, kde iba dobrá vôľa zúčastnených nestačí. Navyše, pestúnska starostlivosť končí u dieťaťa dovŕšením veku dospelosti, čo opäť rozhoduje príslušný súd. Podobne je to aj v prípadoch, keď pestúnska rodina, či pestún, vyjadria vôľu túto starostlivosť prerušiť.
Ako sa stať pestúnom
V zásade sa ním môže stať každý dospelý človek po splnení všetkých zákonom predpísaných požiadaviek. Môže ísť buď o manželský pár, alebo jednotlivca – ženu, či muža. Normou vždy ostáva dobrý zdravotný stav, bezúhonnosť, spôsobilosť pre právne úkony a schopnosť plniť sociálne a finančné nároky spojené s výchovou dieťaťa.
Prvotným predpokladom je povinnosť byť zapísaný do zoznamu žiadateľov. Takže na úvod treba vykonať nevyhnutnú návštevu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska, kde žiadateľ musí predložiť všetky štátom požadované dokumenty, čo následne vedie k očakávanému zápisu do zoznamu podobných dobrých duší.
Na druhej strane je však potrebné rátať, a následne prijať návštevu povereného sociálneho pracovníka, ktorý si priamo v byte, či dome, preverí všetky uvedené tvrdenia o sociálnych, bytových a rodinných pomeroch, bez tohto to nejde.
Fakty v pozadí
Pri pestúnskej starostlivosti je okrem iného dobré vedieť, že nejde o profesionálne plnenú úlohu rodiča. Súd síce dieťa zverí do opatery a rozhodne o rodičovských právach, ale mnohé veci idú, takpovediac, mimo predstavy a želania samotných pestúnov.
Do tejto formy náhradnej rodiny bývajú napríklad zaraďované deti, ktoré nemajú veľké predpoklady na adopciu, teda osvojenie. Dôvody? Ich biologickí rodičia o ne stále prejavujú zákonom predpísaný záujem, prípadne dieťa sprevádzajú zdravotné alebo iné problémy, alebo ide o dieťa z rómskych pomerov. Pestúnstvo je teda typom zdieľaného rodičovstva, takže sa okolo jeho konkrétnych podmienok a priebehu vynára množstvo zákrut a starostí. Už len také povinné stretávanie s biologickými rodičmi môže prinášať do tohoto krehkého sveta veľa otáznikov a nemalý stres pre všetkých zúčastnených.
Stávajú sa taktiež prípady, že štátny príspevok mnohým žiadateľom na čas zaslepí zdravý úsudok. Dieťa ale nie je vec, ktorú možno na čas odložiť, prípadne s nechuťou vrátiť. Iste, príslušný súd môže túto starostlivosť na želanie pestúna zrušiť, ale nejde o nič jednoduché, pričom citových traumách ani hovoriť netreba.
Podľa zákona je pestún povinný starať sa o zverené dieťa ako o svoje vlastné, takže z tejto premisy treba vychádzať, ak sa o pestúnsku starostlivosť vážne zaujímame a chceme sa jej ako jednotlivec, či manželský pár venovať.
