Domov, ktorý im nepatrí
V uplynulom roku na Slovensku žilo viac ako 4 700 detí v zariadeniach detských domovov. V opatere tzv. náhradných profesionálnych rodín ich bolo vyše 1 400. Podľa príslušných úradov, takéto rodiny tvoria súčasť konkrétnych detských domov, no od normálnej rodiny bývajú na nerozoznanie.
Skončiť medzi múrmi detského domova býva pre dieťa občas vecou tragickej náhody alebo dôsledkom nefunkčnosti pôvodnej rodiny, či nemožnosti, aby sa oň postaral niekoho z blízkych príbuzných. Dieťa na Slovensku požíva právo komplexnej ochrany, a tak sa vždy hľadá cesta, ktorá je pre neho najcitlivejšia, najbezbolestnejšia a najprijateľnejšia. Inštitút náhradnej starostlivosti stojí tak v poradí možných riešení vždy za rodinnou formou opatery.
Stále iba náhrada
Deti, ktoré štartujú do života s prvotnou nespravodlivosťou, že ich vlastní rodičia sa o ne nechcú, príp. nevládzu postarať, zväčša spadnú do siete náhradnej starostlivosti. Môže mať podobu buď života u príbuzných, čo je osobná starostlivosť, alebo sa im venujú pestúni, ergo profesionálni rodičia. V prípade, že sa nevydarí ani jedna z týchto dvoch možností, ostáva len pobyt v detskom domove.
Bez ružovej
Detský domov je – eufemisticky povedané – východisko z núdze. Našťastie, zväčša býva požehnané ľuďmi, ktorí sa o deti medzi jeho múrmi starajú. Niet však nad osobný a priamy prístup, previazaný s najbližším sociálnym okolím dotknutého dieťaťa. Rodina sa proste neklonuje, nekupuje, ani nenahrádza. Buď je, alebo nie je, ružové okuliare sú tu celkom nanič. Aj preto sa hľadá pre odkázané dieťa práve takáto – najprijateľnejšia – možnosť, napríklad i v rodine blízkych príbuzných.
Adopcia
Spravodlivosť je slepá nielen v tej známej skulptúre s mečom a váhami, ale často aj v bežnom živote. Do okruhu adoptovateľných detí spadajú drobci, ktorí – tak hovorí zákon – mali smolu, či možno šťastie, že ich biologickí rodičia o ne neprejavili skutočný záujem v rámci šiestich mesiacov, prípadne do dvoch mesiacov od narodenia. Adopcia tak býva osudovo spojená so záujmom, alebo nezáujmom vlastnej matky a otca.
Nová mama, nový tata
Pri procese adopcie sa istým výhodám tešia najmä manželské páry, teda mama a tata. Nepadá príliš na váhu, či sú bez detí, alebo už deti majú. Adoptované dieťa by malo práve v novej rodine získať tie najlepšie podmienky pre svoj budúci život. Zákon ale myslí aj na slobodných ľudí. Ak ich profil a charakteristika spĺňajú všetky podmienky, súd dieťa vždy radšej zverí do ich rúk, ako keby malo putovať do náhradnej profi rodiny, či detského domova.
Áno vysloví súd
Stať sa adoptívnymi rodičmi predpokladá splnenie radu povinností. Napríklad do zoznamu žiadateľov sa takáto dvojica dostane až po 26 hodinách spojených s prípravou na toto poslanie. Asi netreba spomínať skutočnosť, že detí vhodných na adopciu býva vždy menej, ako je počet budúcich rodičov. Konečným štádiom tejto – vskutku – životnej cesty býva súd a jeho právoplatné rozhodnutie.
Treba mať na pamäti, že súd, sociálne úrady a všetci zainteresovaní predpokladajú, že nová rodina v plnom rozsahu nahradí rodinu biologickú a dieťa tak získa všetky práva a sociálne väzby, ako vlastné dieťa osvojiteľov. Aj preto máva zrejme slovo adopcia, tak ojedinelý zvuk, rezonujúci blízko srdca.
