Single ako pevný základ
Formálne sa takéto predstavy materstva a „dvojčlennej rodiny“ bez partnera odvíjajú najmä v okruhu single mladých žien vo veku okolo tridsiatky. Najčastejšie ide o ženy zo strednej vrstvy, vzdelané, dynamické a odhodlané prežiť život podľa vlastného receptu.
Materský pud ich navyše vedie k veľmi špecifickej obhajobe svojich krokov slovami o tom, že „všetci kvalitní chlapi sú dávno ženatí alebo zadaní a riziko možného tvrdého rozvodu je pre moje dieťa oveľa horšie, ako keď ho budem vychovávať sama...“
Pôžička á la DNA
Jadrom tejto individuálnej revolúcie „neochotných“ býva legálny spôsob získať mužskú DNA a stať sa slobodnou matkou. Materstvo často u nich prehlušuje všetky racionálne „proti“ a stáva sa motiváciou, ktorá v spoločnosti nemá primeranú „váhovú kategóriu“.
Ekonomická nezávislosť, spoločensky prijatý štatút single matiek, generačný súhlas s takýmto postupom sú potom ďalšími premennými, ktoré mladým ženám dovoľujú „ísť do toho“. Na druhej strane ale platí, že dopady tejto revolučnej vlny začínajú postupne naleptávať štandardnú formu rodiny. Naviac, tieto mladé ženy odhodlane tvrdia, že svojím konaním nič podobné v partnerských vzťahoch negenerujú.
Hlbší ponor za Atlantikom
Takéto trendy sa už plne rozvinuli najmä v Spojených štátoch, kde sú šance stať sa single matkou „viaczdrojové“. Okrem klasiky, teda vzťahu s mužom, je tu aj samozrejmá možnosť na umelé oplodnenie bez toho, aby žena žila vedľa partnera. V našich končinách ešte takáto forma dostupná nie je. Možnosti pre mladé Američanky zašli tak ďaleko, že si budúca matka vypočuje aj hlas budúceho tatka, ktorého, prirodzene, na nič iné potrebovať nebude.
Podľa početných osobných svedectiev týchto budúcich matiek, nehodlá práve táto dynamická a slobodná generácia márniť čas hľadaním toho pravého, prípadne žiť v každodennom strachu a neistote, že im raz každodenne budovaný vzťah a rodina krachnú. Dieťa – či skôr príslušná DNA – je vlastne všetko, čo od muža potrebujú.
Po pravde, skutočnosť nie je až taká čiernobiela. Väčšina žien totiž túži po rodine, kde figuruje nielen vysnívaný drobec, ale aj partner a otec. Lenže stačí prvá vážnejšia prekážka, niekoľko „neprekonateľných“ nedostatkov vybraného chlapa alebo zopár „komplexných rád“ na sociálnych sieťach a potenciálny partner, či budúci manžel ostáva mimo hru. K tomuto nejednoduchému mixu prispieva čoraz častejšie aj snaha progresívne naladených žien spochybňovať úlohu muža a otca ako vzoru pre výchovu ich potomka.
Single alebo duál?
Takto načrtnutý zámer však u žien – takmer zákonite – stroskotáva na neprekonateľnej dualite ich bytostnej požiadavky. Ostať žiť sama, teda ako nezávislá žena a stať sa pritom single matkou, býva v priamom protiklade s túžbou po partnerstve a kompletnej rodine.
Túžba po dieťati bez komplikovanosti partnerského zväzku je tak pre ne len počiatočnou, tou sladkou časťou ich vysnívaného života. Stačia ale prvé problémy a komplikácie života osamotenej matky a na scénu nastupuje snaha získať partnera, ergo otca pre svoje dieťa.
Premeny v čase
Nie je možné, aby sa rodina a jej ustálené podoby nemenili v čase. To, čo platilo včera, dnes kríva na jednu nohu. Nejestvuje však ani univerzálny model rodiny, ktorý by dokázal obsiahnuť dynamiku ľudskej spoločnosti. Zväčša to dopadne tak, že každý chce nosiť pravdu vystrihnutú podľa svojho konfekčného čísla.
Nezávislé výskumy však ukazujú, že deti vychovávané len matkou nemajú jasno v sexuálnych úlohách mužov a žien, trpia hyperaktivitou, alergiami, alebo im chýba dostatok sebavedomia. Prirodzene, že druhá strana sporu bude tvrdiť presný opak a neprítomnosť otca nebýva považovaná za zdroj akýchkoľvek problémov rozvoja dieťaťa.
Nakoniec sa citlivá debata tohoto typu dosť často uzatvára kostrbatou barličkou v podobe nejednoznačného argumentu, že rolu otca predsa môže zastúpiť starý otec alebo muži z okolia matky a dieťaťa. So zvyškom si potom už moderná single matka poradí...
