Keď je to také jasné...
Téma nevery sa už od nepamäti pohybuje hlavne na jednosmerke. Muži sú nevernými hriešnikmi od prirodzenia, ženy takýto osud ťaží podstatne menej. Koniec koncov, takto to na nás príroda a ten Najvyšší, kedysi dávno narafičili. Sotva s tým niečo zmôže bežný ľudský ypsilon s dočasným pobytom na Zemi. Proste, bolo a bude...
Je rovnakou pravdou, že táto evolučná a biologická konštrukcia sa používa v prevažnej väčšine rozumne a v súlade s dostupnými faktami. Lenže občas sa ju podarí – raz básnicky, inokedy až nechutne vynaliezavo – prekrútiť, aby prosto reč nestála a „nemožne prelietaví“ chlapi dostali, čo im právom patrí. Mužskému plemenu sa skrátka veriť nedá!
Množiť sa a nevymrieť
Vedec je ale tvor zvedavý, a tak nedal pokoj ani pri chúlostivej téme nevery. Vďaka americkým odborníkom sa pred časom podarilo odhaliť celkom zaujímavú spojitosť medzi ženskou hormonálnou výbavou a občasnými sklonmi k „zahýbaniu“. Podľa vedeckej štúdie je u „slabšieho pohlavia“ na vine hormón estradiol. Na prvý pohľad ide o celkom logickú súvislosť, keďže práve hormóny sa v našom tele podieľajú na pocitoch šťastia, pokoja, lásky, ale vedia priživiť aj stres, podráždenosť alebo vyčerpanosť.
Samotný estradiol patrí medzi niekoľko dôležitých ženských pohlavných estrogénov. V organizme ho produkuje najmä žlté teliesko vaječníkov a u fertilných žien badateľne prevláda, takže sa tvorí už od prvej menštruácie až po menopauzu. A ešte jeden dôležitý detail k predmetnej americkej štúdii. Celý tento výskum bol realizovaný s mladými plodnými ženami, dobrovoľníčkami, ktoré v jeho priebehu neužívali žiadnu hormonálnu antikoncepciu.
Vedecký tím tak mohol skonštatovať zaujímavý a cenný fakt. Žena, ktorá má vyššiu hladinu hormónu estradiol, vníma seba samú ako podstatne atraktívnejšiu a príťažlivejšiu. A pozor, takto ich vidí aj okolie, predovšetkým mužská časť populácie. Dôvod? Povedané lacno a „na hulváta“: túžba otehotnieť a stať sa matkou. Za všetkým musíme tak hľadať zázrak ženskej plodnosti a primárny pud rozmnožovania ľudského rodu.
Vo vleku udalostí
Z uvedeného vyplýva, že u niektorých žien sa inkriminovaný estradiol „premnoží“ do tej miery, že jeho majiteľka býva schopná v mene čo najkvalitnejšieho potomstva, hľadať medzi mužmi darcu tej najkvalitnejšej DNA. Žiaľ, podľa pravidiel dobrej zápletky sa to deje aj vtedy, keď dotyčná svojho partnera už dávno má. Ergo, neodolateľné volanie kolobehu života prebudí zo sna aj spiacu ženskú neveru.
Isteže, nekončí to hneď rozostlanou posteľou, ale nastúpi generáciami žien dokonale vybrúsená choreografia flirtovania, zvádzania, očakávania, či vzdušných bozkov. Keď však budeme na chvíľu uvažovať genderovo „kóšer,“ dalo by sa triezvo usudzovať, že takáto skupina žien nerobí v podstate nič iné, ako veľká väčšina mužov okolo nich. Len si proste hľadajú tú najdokonalejšiu adresu pre odovzdanie svojich genetických informácií, keďže hormóny si to vedia zariadiť na náš účet.
Nánosy hormóny prekryjú
Prirodzene, mali by sme takéto závery brať s rezervou, keďže sex moderného a civilizovaného človeka nie je len o bezhlavom pohlavnom pátraní, nachádzaní a odovzdávaní DNA. Do hry totiž vstupuje celý rad kultúrnych a sociálnych premenných. Biológia, genetika či fyzická krása sú tak súčasťou tohoto prebohatého a komplikovaného mixu. Žena, ale aj muž musia pri hľadaní toho správneho partnera kalkulovať i s trochu „prízemnejšími“ faktormi. Predsa len, počatie a narodenie potomka vždy boli a budú iba začiatkom.
Tak ako väčšina mužov nehľadá u žien – budúcich matiek – len povrchnosť telesnej krásy a príťažlivosti, ale aj materinské city, oddanosť, zmysel pre humor a iné cenné ženské vlastnosti, tak i väčšina žien pátra po mužovi, ktorý je schopný matku a dieťa zabezpečiť materiálne, ochrániť ich a umožniť budúcej rodine komplexný rozvoj. Na konci tohoto príbehu teda prídeme k záveru, že všetko je presne tak, ako má byť. Život nezastavíme a je len na nás, či podľahneme pudom a „zahneme“, alebo sa nahým pudom vyhneme.
