Keď som si dávala 14. februára predsavzatie, že počas 40 dní nedám do úst žiadnu sladkosť, bol to priam šialený nápad!
-To nedáš! Hovorili moji kamoši, ktorí vedia, ako zbožňujem sladkosti. No nedať si zrazu ani jeden keksík, neodhryznúť ani kúsok čokolády – tomu hovorím to pravé sebazaprenie pre mňa!
Pôst končí a ja som stále tu – len asi o 3 kilá ľahšia. To je tá pridaná hodnota toho, že som to dokázala. A musím povedať, že to ani nebolo také náročné. Za celý čas som asi 3x dostala veľkú chuť na sladké, ale inak som sa s tým naučila žiť. Prispelo k tomu aj to, že som mala tehotenskú cukrovku pri oboch tehotenstvách a tá sa teraz opäť ohlásila zvýšenými hodnotami v krvi. A tak odrieknuť si sladkosti znamenalo vlastne aj nevyhnutnosť. Dosť sladkého je aj v ovocí a bežných potravinách, takže telu toto moje radikálne odmietnutie sladkostí ani nechýbalo.
A čo mi to dalo?
1. Cítim sa lepšie fyzicky aj psychicky
2. Zmestím do šiat, ktoré som už dlho nezapla
3. Dokážem si stáť za svojim rozhodnutím
4. Pokušenie dať si niečo sladké už viem ovládať
5. Mám tušenie, že keď som toto dokázala, dokážem aj iné veci
Takže paradoxne bez cukru, ale zbieram len sladké ovocie tohtoročného pôstneho rozhodnutia.
Prajem Vám, aby ste aj vy okúsili, že prekročením svojich hraníc robíte veľký /alebo keď aj len maličký/ krok vpred!