Bola som tretiačka na základnej škole a čítanie mi fakt nešlo. Trápila som sa s každou slabikou a mala som pocit, že už každému v triede to ide, len mne stále nie a nie. Bola som z toho smutná. Potom som sa zapísala do knižnice. A začali sa diať veci...
Teta s hrubými okuliarmi ma previedla jednotlivými oddeleniami a potom ma tam nechala. Rozhliadla som sa po policiach plných kníh a začala som nasávať tú zvláštnu atmosféru, ktorá v knižnici panovala.
Ruka mi padla na knihu, do ktorej som sa začítala. Pomaličky, postupne slovo za slovom, strana za stranou a zrazu som zistila, že prešiel poriadne dlhý čas a ja som stále v kútiku s tou zázračnou knihou, ktorá ma uchvátila a nemohla som sa od nej odtrhnúť. Vzala som si ju domov a nevedela som sa dočkať, kedy ju môžem opäť otvoriť. Dej bol taký pútavý, že som so zatajeným dychom čakala, čo bude nasledovať. Bola to kniha Traja pátrači a ja som sa razom stala jednou z nich, uprostred deja. Stránky ubiehali jedna za druhou, ani som si nevšimla, že som na poslednej.
O pár dní som už stála pred tetou s hrubými okuliarmi a odovzdávala som jej prečítanú knihu. Rovno som smerovala k poličke, kde som našla ďalších asi sedem častí Troch pátračov. Vzala som si naraz dve a o pár dní som ich už bola vrátiť s tým, že chcem prečítať ďalšie časti. Takto som prelúskala úplne všetky. Pamätám si, ako som sa dohadovala so spolužiačkou, kedy pôde vrátiť do knižnice novú časť, aby som ju vychytila. No, boli to krásne časy. A po Troch pátračoch nasledovala Anna zo Zeleného domu. Jednoduchá, húževnatá postavička, s ktorou sa stotožnila každá čitateľka v istom veku. A tak som čítala prvú, druhú, tretiu.... časť. Knižnica sa stala mojim obľúbeným miestom, kde som našla veľa inšpirácie, ktorá dodala môjmu svetu úplne nové farby do palety. Bola som nadšená a so zatajeným dychom som čakala na nové a nové knihy v poličkách. Prešlo niekoľko mesiacov a zo mňa sa stala nadšená čitateľka, ktorá čítala úplne plynule. Nikdy nezabudnem na tieto dve knihy, ktoré vo mne vzbudili taký záujem, že ma nepriamo donútili naučiť sa čítať.
A tu je niekoľko tipov, ktoré podporia deti v tom,
aby sa naučili čítať:
1. Nechajte ich, nech si nájdu knihu, ktorá ich zaujme natoľko, že už ju nepustia z ruky
2. Najlepšie – nech má veľa častí
3. Zapíšte ich do knižnice a doprajte im priestor a čas, nech sa tam rozhliadnu
4. Nenúťte ich čítať, samé musia nájsť v čítaní záľubu
5. Podporujte ich v čítaní tým, že im vytvoríte príjemný kútik na čítanie
6. Keď už vedia abecedu, alebo si dokážu prečítať jednoduché knihy, môžete si vyčleniť čas, kedy budete každý čítať v tichosti svoju knihu
7. Nechajte ich, nech na dobrú noc prečítajú niečo deti vám
8. Pochváľte ich, keď sa zlepšujú
9. Neporovnávajte ich s deťmi, ktoré už vedia dobre čítať
10. Darujte im knihu, po ktorej túžia. Kniha je vždy dobrý dar
Tak, smelo do čítania, milí malí čitatelia!