Na hladine rieky dve tváre sa blysli,
jedna bola moja, druhá tvoja – myslím.
Voda ako duša, tajomstvá skrýva,
duša ako voda – ostáva živá.
Odrežem lano, čo spoločné máme,
po prúde rieky púšťam ťa z dlane.
Nechávam sa unášať voľbou mojej loďky,
za príbehom ostali len tri slané bodky.
.
.
.