Po tom, čo sa celý deň venujú čerství rodičia (alebo aspoň jeden z nich) dieťatku, ľahnú si do postele a ledva majú energiu na to, aby si popriali dobrú noc. Toto síce nie je vzorec pre všetky mladé rodiny, ale možno pre väčšinu áno. Môže sa stať, že s príchodom detí do života partnerov začne ich vzťah chladnúť a uplakané dieťatko tomu vôbec nepomáha.
Všetky páry sa sem-tam hádajú, alebo sa aspoň na niečom nezhodnú. Dôležité je, ako šťastné páry zvládajú riešenie týchto malých konfliktov, ktoré s príchodom bábätka narastú. Kľúč k šťastnému vzťahu je v komunikácii, spolupráci a vzájomnom rešpekte. Unavení a vyčerpaní ľudia niekedy povedia veci, ktoré ich mrzia. Ak ste náhodou spravili chybu alebo povedali niečo bez rozmýšľania, ospravedlňte sa a takisto prijmite partnerove ospravedlnenie.
Spolupráca
Mnohým párom prospeje, keď si presne rozdelia úlohy a vedia, čo a kedy majú robiť. Je jasné, že mamička dojčí a vo väčšine prípadov ostáva s dieťatkom doma. Určite jej preto padne vhod, ak aspoň raz dieťatko prebalí otecko a pôjde s ním na prechádzku, aby aj mama mala chvíľu času pre seba.
Komunikácia a rešpekt
Hovorte o svojich pocitoch, nech už sú akékoľvek. Množstvo vzťahov stroskotá na nedostatku komunikácie a, žiaľ, ľudia nevedia čítať myšlienky. Ak má partner večer chuť na sex, ale vy sa na to necítite, povedzte to. Pripravte sa obaja na to, že intímností bude zrejme trochu menej, ale nevylučujte ich zo svojho vzťahu úplne. Doprajte si pred spaním aspoň pár nežností, hoci pôjde iba o pevné objatie a pár bozkov na dobrú noc.
Spolupatričnosť
Nájdite si známych s malými deťmi a rozprávajte sa napríklad o výchove a o režime detí. Možno vám to pomôže a zistíte, že každý pár si prechádza niečím podobným ako vy. Ak vám spočiatku veľmi pomáha matka alebo nejaká priateľka, uistite sa, že to partnerovi neprekáža a necíti sa odstrčený na druhú koľaj. Je to predsa v prvom rade vaše spoločné dieťatko, zapojte ho do jeho života čo najviac.
Deti vycítia, že medzi rodičmi niečo nie je v poriadku, dokonca aj tie najmenšie. Svoje o tom vie aj mamička dvoch malých princezien Tamara:
„Keď sa nám narodila druhá dcérka, bola som nervózna. Z toho, že nestíham, že sú zrazu dve a ja neviem, ktorej sa skôr venovať a že som na všetko takmer celý deň sama. Chlap je celý deň v práci a po nej sa príde domov iba najesť a z toho chaosu uteká hneď do krčmy za kamarátmi. Bola som z toho na nervy a keď som si na pomoc zavolala mamu, bolo to iba horšie. Všetko chcela robiť podľa seba, na výchovu mala úplne iný pohľad a Tibora ďalšia žena v domácnosti rozčuľovala ešte viac. A naša najmladšia len plakala a plakala a ja som revala s ňou,“ spomína na prvé mesiace po narodení mladšej dcérky Tamara.
Rázny krok nakoniec urobil Tibor, ktorý svokru poslal s krikom domov a radšej si sám vzal dva týždne dovolenky.
„Zrazu sa celé dni venoval staršej dcérke a brával ju aj psa do parku, na prechádzky, do cukrární. Možno to je trochu nefér, ale rozdelili sme si starostlivosť o dievčatá a pomohlo nám to. Staršia Janka zaspávala po celom dni na ihrisku už pri večeri a spolu s Emkou sme ich uložili skoro naraz. Od takej siedmej až ôsmej večer sme mali čas iba pre seba,“ dopĺňa Tamara a je jasným príkladom toho, že aj takto, hoci trochu dramaticky a hlučne, sa dá nájsť kompromis medzi deťmi a partnerom.
Deti prinášajú do života radosť, šťastie a kopec veselých chvíľ, ale čo si budeme klamať, niekedy to nie je najľahšie. Ak však pracujete nielen na tom, aby ste boli lepšími rodičmi, ale aj lepšími partnermi, prevládať budú tie radostné chvíle.
Ako si popri deťoch nachádzate čas na svojho partnera vy? Poraďte ostatným zúfalým rodičom.
