Áno, presne tak sa dnes cítia naše deti. Stereotypné otázky a stereotypné, úsečné odpovede.
Aká otázka, taká odpoveď
Takto položenou otázkou totiž nedávame najavo ozajstný záujem. Okrem toho, samotné kladenie otázok, môže byť problematické.
Môže pôsobiť ako vyzvedanie či výsluch a úplne prirodzene sa potom dočkáme úsečných a nič nehovoriacich odpovedí.
Ako sa teda pýtať, resp. komunikovať s deťmi, aby sme im dali najavo náš úprimný záujem, nadviazali kontakt a zároveň sa aj niečo dozvedeli?
Byť v spojení
Nadviazať rozhovor, z ktorého sa dozvieme, ako sa dieťa počas dňa malo, sa dá aj konštatovaním niektorých skutočností. Skúsiť sa to dá napríklad takto:
- Videl som, že dnes bola v škole aj Janka, zrejme už je zdravá.
- Dnes bolo krásne, v takéto dni chodievate von dvakrát?
- Mali ste mať to vystúpenie, myslela som celý deň na teba.
Prípadne sa pokúsiť aj položiť osobnejšie otázky:
- Potešilo ťa dnes niečo?
- Prihodilo sa ti dnes niečo zaujímavé?
Ak však dieťa očividne nemá chuť odpovedať, nenúťme ho a nevypytujme sa ďalej. Pokúsme sa vyjadriť mu pochopenie, skonštatovať, že vyzerá unavene a že to bol zrejme ťažký deň.
Vyjadriť záujem tým, že rozmýšľame, či je nejaký spôsob, ako mu pomôcť, aby sa cítilo lepšie.
Netreba ale zabúdať na to, že deti nechcú a nepotrebujú, aby sme problémy riešili za ne, cítili by sa v konečnom dôsledku ešte horšie.
Zobrali by sme im totiž sebaúctu, keďže by sa vďaka nám cítili neschopne a nekompetentne.
„Nevyšetrovať“, ale vnímavo počúvať
To, čo potrebujú, je naozajstné počúvanie a pochopenie ich pocitov. Preto je nesmierne dôležité, ako im načúvame, ale aj to, ako reagujeme – dať im najavo, že ich pocity a postoje berieme vážne.
Potrebujú od nás potvrdenie ich vlastných pocitov a slov – čo nemusí znamenať, že s nimi vo všetkom súhlasíme, ale chápeme a rozumieme tomu, že to cítia. Potrebujú v nás mať sprievodcov, nie sudcov či riešiteľov ich problémov.
Ak im to dokážeme dať, budú v komunikácii s nami otvorenejšie a ochotnejšie podeliť sa o svoje zážitky a pocity.
A zároveň budú vedieť, že ich ľúbime, záleží nám na nich a máme pochopenie preto, o čo sa s nami rozhodli podeliť.
