Tak trošku ezoterická téma plná duchovna a niečoho nadprirodzeného sa nevyhýba ani detskému svetu. Azda najviac sa spája s problematikou indigových detí. Nikto presne nevie, aké deti to sú, pretože neexistuje žiadny dôkaz o ich skutočnej existencii. Ich aura má vraj indigovomodrú farbu, no aury nevidí každý človek.
Kde sa vzali?
Indigové deti prvýkrát pomenovala parapsychologička Nancy Ann Tappeová ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a celú teóriu okolo týchto detí neskôr rozvinula Jan Toberová a Lee Carroll. Problém však spočíva v tom, že do definície indigových detí sa dá „napasovať“ 95 percent detí. A mnohí rodičia to vďačne robia, veď kto by nechcel mať výnimočné dieťa?
Naozaj existujú?
„Moja kolegyňa sa venuje ezoterike a pár dní po nástupe do práce mi povedala, že patrím medzi indigové deti a v živote ešte dosiahnem veľké veci. Vraj váhala, či mi to povedať, ale moju fialovú auru videla hneď, ako som vstúpila na recepciu a vedela, že to pochopím,“ hovorí Pavla a dodáva, že nevie, čo si o tom má myslieť, no pocit, že je výnimočná, nie je najhorší. Stále mala pocit, že je v tomto svete stratená a rozumie jej iba málokto. Aj takéto pocity sú typické pre indigové deti.
„Potom som si o indigových deťoch niečo prečítala a celkom to na mňa sedelo,“ dodáva Pavla. Podľa vlastných slov sa často necíti dobre, je hyperaktívna, stále potrebuje niečo robiť a už vystriedala pár zamestnaní, pretože nedokázala rešpektovať šéfa. Aj takýmito znakmi sa vyznačujú indigové deti, ktoré vraj predstavujú nový evolučný stupeň a sú predurčené zmeniť svet. Problémy riešia intuitívne a rovnako sa rozhodujú aj v rozličných životných situáciách.
Deti s plodnou fantáziou
Indigové deti sa dokonca objavujú aj v literatúre pre deti. Slovenský spisovateľ Erik Jakub Groch im venoval celú knižku, ktorú pomenoval Rozprávky pre indigové deti. Tenučká knižka plná tajomstiev a dokonca aj prázdnych strán je určená najmä deťom, ktorých fantázia nepozná hranice. Záver knižky autor odľahčuje ilustráciou s vtipným textom: „Ak nemáte doma indigové dieťa, polejte ho atramentom.“
Najčastejšie znaky indigových detí:
- Majú pocit výnimočnosti a nehanbia sa o tom hovoriť,
- narodili sa, pretože sa tak sami rozhodli,
- vedia, že na tomto svete majú dôležité poslanie,
- spochybňujú autoritu a nerešpektujú ju, na prvý pohľad pôsobia arogantne a chladno,
- sú to stratené duše, ktoré často vyhľadávajú samotu,
- majú sklon k depresiám a frustrácii zo stavu spoločnosti,
- vyznačujú sa empatiou a sú vo všeobecnosti citlivé,
- riadia sa empatiou, ktorú majú silne vyvinutú,
- sú kreatívne, majú bujnú fantáziu, no na druhej strane sú hyperaktívne a neobsedia na mieste.
