Spomenie si ešte niekto na to malé dieťa v Betleheme, ktoré sa narodilo chudobné v maštali na slame? Na skutočného Ježiška už nikto nemá čas. Sama som sa pristihla, ako volám švagrinej, že čo by ešte chcel môj päťročný krstný syn, lebo mám pre neho ešte len toto a toto, a keďže sa volá Adam, treba k tomu dokúpiť ešte niečo zároveň k meninám. Povedala, že veď to už aj stačí. Cítim, že som sa nechala strhnúť davom nakupujúcich, ktorým ešte stále niečo chýba, čo treba dokúpiť. Zahanbila som sa sama pred sebou. Uprostred šialeného virvaru nakupujúceho davu, s dvoma obrovskými a nadľudsky ťažkými taškami som si povedala: DOSŤ!
Ako spieva IMT Smile – Nedá sa ujsť, pred svetom neutečieš... Ale čo môžem spraviť, je obmedziť veci a spraviť si ich po svojom. A tak robím nejaké opatrenia last minute, ktoré zapadajú do seba ako puzzle:
Sviatky skromnosti
Upečiem len jeden koláč. Samozrejme, okrem medovníkov, ktoré pečieme priebežne s dcérkami skôr pre zábavu, ako na maškrtenie. Už žiadne polotovary.
Čo najviac domáceho
Už ste si niekedy prečítali, čo obsahuje majonéza alebo tatárska omáčka? Ja som to urobila a bola som v pomykove, ako spraviť zemiakový šalát bez majonézy. Už sa nečudujem, že ľuďom býva po sviatkoch zle – veď ak sa s prepáčením prežerú stabilizátorov, emulgátorov a éčiek. Telo má s čím bojovať, aby sa dostalo do normálu. Urobíme si domácu majonézu! Bude to náročnejšie na čas, ale to je ďalší bod, ktorý musíme zmeniť.
Čas na seba
Mať všetky darčeky starostlivo pripravené, zabalené, ale odložiť dieťa k „telke“, aby dospelý stíhal pripraviť dokonalé Vianoce, to teda nie! Všetko robíme spolu! Prestieranie, pečenie, počúvanie kolied. Toto si budú deti pamätať. A rozprávky si pozrieme pekne spolu. Už nebudem stresovať, keď zistím, že mi niektorá nevyhnutná vianočná potravina chýba.
Nebudú dokonalé
Spomínam si, že keď sme sa presťahovali do Maďarska, nešťastná som pobehovala po trhoch a potravinách a mojou lámavou maďarčinou som im opisovala, že potrebujem oblátky. Pozerali na mňa nechápavo. Naozaj som ich nezohnala, a keďže som si nevedela bez nich predstaviť Štedrú večeru, narýchlo som upiekla niečo z palacinkového cesta na panvici, čo nemalo s oblátkami nič spoločné. Dnes už viem, že Maďari nepoznajú oblátky, a tak som si ich vopred zabezpečila zo Slovenska. No ak tento rok zistím na poslednú chvíľu, že mi opäť nejaká nevyhnutná vec k spusteniu Vianoc chýba, nebudem sa už stresovať – Vianoce budú určite aj bez nej.
Eko stromček
Každý rok sme mali krásny živý stromček. Áno, trápilo ma, keď sme ho po Vianociach vyhadzovali, no hlas svedomia rýchle prekryl príchod nového roka so svojimi starosťami a radosťami.
Navrhla som mužovi, čo by povedal na to, keby sme si kúpili stromček v kvetináči na 1 – 2 roky, a potom ho môžeme zasadiť do záhrady. On dokonca navrhol, že do lesa za plotom. Je najvyšší čas na eko stromček.
Je dva týždne pred Vianocami. Nesvieti nám ešte druhá sviečka, nestihla som kúpiť adventný veniec a na tvorivé dielničky sme sa tento rok s deťmi ešte nedostali. Dnes muž dotrepal na moje opätovné požiadanie veľkú krabicu s výzdobami z garáže, takže keď prídu deti zo škôlky a zo školy, dáme do okien svietiaceho anjela, hviezdu a stromček. Zútulníme si domov, no nebudeme stresovať, ak nebude všetko podľa regúl dnešného sveta. Veď, o čom sú vlastne tie Vianoce? Kto si to ešte pamätá, deti?
