Vypočula som si, ako to prežívali rodičia aj deti. A prinútilo ma to zamyslieť sa nad mnohým. Napríklad aj vedomým zapínaním a vypínaním WiFi a TV iba v určitých hodinách. Ich regulovaním do takej miery, aby nám výdobytky vedy a techniky aj naďalej slúžili, no nezotročili nás. Najmä náš mozog a dušu. Nedovoľme im kradnúť nám čas, ktorý môžeme venovať sebe a najbližším.
Niektorí mali výhodu, že varili na plyne, takže si zohriali aj navarili teplý čaj aj polievku. Dokonca aj piecka na drevo u mnohých po rokoch našla opäť využitie. Ujo dokonca spojazdnil elektrocentrálu. Nuž darmo, v súčasnosti majú výhodu najmä tí, ktorí sú čo najviac sebestační a nie závislí len na jednom zdroji.
Školy zatvorili, nekúrilo sa v nich. Deťom sa začali predčasné prázdniny, keďže nikto nevedel, kedy opäť elektrina „naskočí.“ Nadšené prišli domov a prvé, čo spravili, zapínali počítače a TV. Z pochopiteľných dôvodov sa im to nepodarilo. Tak to skúšali na tabletoch a mobiloch, pokým baterku úplne „nevymlátili“. Ibaže zrazu zistili, že telefóny a tablety sú im nanič, pretože sú bez internetového signálu a WiFi. A tak prvá hláška detí po pár minútach doma a života bez elektriny znela: „Tak to radšej chceme ísť do školy.“
Nezostávalo im nič iné len vybehnúť von a využiť počasie vo svoj prospech. Užiť si, že nasnežilo, postaviť si snehuliaka, opevnenie, zažiť snehovú „vojnu pouličných gangov“, sánkovačku. Prosto všetko to, čo sme my ako decká robievali úplne každú zimu automaticky a s radosťou a iné nám ani nenapadlo.
Na obed už boli také vyšťavené, že z posledných síl udržali v ruke lyžicu a hoci cez obed už nezvyknú spávať, veď sú školáci, kombinácia mrazu, sneženia – jednoducho poldenného pobytu na čerstvom vzduchu a nie sedenia v školských laviciach – im dala poriadne zabrať, a tak sa ocitli, ani nevedia ako, v posteli a schrupli si aj zo dve hodiny.
Keď sa popoludní zobudili, bola už tma a elektrina stále nenaskočila. Horiace sviečky dodávali príbytku nostalgiu aj tajomno zašlých čias, takže konečne sa oprášili rozprávkové knižky a spoločenské hry, ticho nahradila spontánna zábava a konverzácia o všeličom. Zrazu sa bez vypnutej televízie a internetu o sebe dozvedeli akosi viac.
Ako moja teta vtipne poznamenala: „Už som to aj zrátala, prvé deti bez elektriny vychádzajú na leto a koniec septembra,“ a schuti sme sa zasmiali.
Vianoce sú tu onedlho, a tak mi pochopiteľne napadá, ako sa z tejto skúsenosti poučiť a využiť ju v náš prospech.
Chalupa bez TV, satelitného či internetového signálu, veľa dreva a sviečok a blízko kopec, najlepšie aj so snehom na sánkovanie, guľovanie, stavanie opevnenia zo snehu. Taká guľovačka ešte stále, našťastie, nevyšla z módy. A pribaľte si spoločenské hry, teplé deky. Pre mnohých možno čistý adrenalín, dobrodružstvo, prípadne aj čistá utópia. Ten investovaný čas, ktorý venujete jeden druhému, sa vám vráti!
Málokto si to uvedomuje, ale práve ČAS je tou najhodnotnejšou komoditou – investíciou, ktorá nikdy nestratí na hodnote, napriek akýmkoľvek machináciám na burzovom trhu. Premýšľajte niekedy nad tým, kde, s kým a ako ho trávite? Nie sme tu navždy. Po nás tu zostanú naše deti, a potom ich deti. Čo im po sebe zanecháme?
No reset dodávky elektriny dokáže poriadne zresetovať aj vzťahy v rodine.
