Pozorne si všímajte najmä tieto najčastejšie prejavy, ktoré vyvoláva príliš veľký stres:
- nočné mory, časté návraty k stresujúcim momentom z minulosti,
- úzkosť, neschopnosť uvoľniť sa,
- problémy so spánkom,
- problémy príjmu potravy.
Pokiaľ spozorujete niektoré z uvedených príznakov, je načase nielen spozornieť, ale situáciu zobrať vážne. Ak si neviete poradiť v rámci rodiny, nehabnite sa a poraďte sa s odborníkom, najlepšie psychológom alebo špeciálnym pedagógom, ktorý pomôže s diagnostikou a alternatívnymi formami pri odstraňovaní problému, v záujme ochrany a správneho rozvoja dieťaťa.
Nočné mory
Prejavy ako budenie zo sna, výkriky v spánku, trhanie sa, dokonca aj nočné pocikávanie neprislúchajúce veku dieťaťa, sú častou odpoveďou na stresujúce alebo traumatické zážitky. Ako prvú pomoc vyskúšajte rozprávanie príbehov o iných deťoch, ktoré prežívajú tie isté pocity ako ony samy. Pomôže im to cítiť sa lepšie, pochopiť, že nie sú jediné, ktorým sa podobné stresujúce udalosti prihodili. Zároveň im dáte spätnú väzbu, že si uvedomujete, chápete a rešpektujete ich pocity strachu, frustrácie, zúfalstva či zlyhania.
Poruchy koncentrácie
Tlaky a nároky v škole na vedomostnej aj sociálnej úrovni sú nesmierne vysoké. Dieťa napríklad nie je schopné dokončiť domáce úlohy alebo nestíha tempu spojenému s učením preberanej látky, snaží sa zapadnúť do kolektívu, vyhovieť učiteľovi, zapáčiť sa ostatným. To je len zlomok príčin, ktoré môžu nielen u školáka, ale aj škôlkara spustiť vnútorné bloky a stres súvisiaci s rôznymi zmenami. Naučte deti trpezlivosti, ako si regulovať a určovať priority pri dodržiavaní denného harmonogramu vrátane školských aj mimoškolských aktivít. Začnite malými krokmi a postupne náročnosť zvyšujte. Neustále sledujte, ako dieťa reaguje na zmeny. Ubezpečte ho, že učenie sa nového je vždy sprevádzané pochybnosťami, neistotou. Vymiznú, len čo sa v danej činnosti zdokonalí, alebo si úplne osvojí preberané učivo.
Rastúca agresivita
Niektoré deti sa pod stresom stiahnu do seba a sú až podozrivo utiahnuté, plaché priam apatické. Iné reagujú na stres fyzickou agresiou. Rozbíjajú a ničia všetko, čo im príde do cesty. Hryzú, kopú, bijú všetkých hlava-nehlava bez logiky. Prípadne tí jazykovo zdatnejší používajú aj agresívny verbálny slovník plný hrubých výrazov. Kričia, nadávajú. Len s ťažkosťami dokážu vyjadrovať svoju frustráciu, pocity, ktoré ich sužujú. Majú problém plniť si úlohy, ktoré si vyžadujú trpezlivosť. Ak vám nepomohli pri komunikácii s takýmto dieťaťom ani múdre knihy, príručky či rady iných dospelých, bude najlepšie, ak oslovíte odborníka, alebo profesionálneho lektora so skúsenosťami a praxou.
Nočné pomočovanie
Staršie dieťa, ktoré sa necíti bezpečne alebo má hlavu plnú negatívnych myšlienok, stráca kontrolu nad základnými hygienickými potrebami. Neustále je nevyhnutné, aby ste v prípade opakujúcej sa „mokrej nehody“ dieťa nehrešili, neponižovali, neodsudzovali. Veľa ho objímajte, aby cítilo váš súcit a spolupatričnosť. Navštívte lekára, aby dôkladným vyšetrením vylúčil napríklad vážnejšie zdravotné problémy pocikávania.
Hyperaktívne správanie
Dieťa ešte nedokáže spracovať vnútorný stres, ani správne vyhodnotiť a pomenovať pocity, ktoré ho trápia. Nahromadenú negatívnu energiu a zlosť sa podvedome snaží čo najrýchlejšie zo seba dostať von. Prejavuje sa to napríklad prílišnou nekoordinovanou pohyblivosťou. Hyperaktívne deti zvyknú mávať aj náhle záchvaty zlosti, sú náladové, neustále neposlušné. Takéto prejavy správania by mali zalarmovať dospelých a upozorniť na problém, ktorý je potrebné riešiť. Pokúste sa pomôcť dieťatku tak, že mu ukážete, ako sa dá nahromadená zlá energia z tela doslova „vybiť“ pozitívnou cestou. Športom, vedomým vykričaním sa, boxovaním do vreca, jednoducho fyzickou aktivitou, ale nie ubližovaním sebe ani druhým. Naučte vašu ratolesť technikám hlbokého dýchania, tancujte s ním, cvičte detskú jogu. Počúvajte spolu relaxačnú hudbu, najskôr pred spaním, postupne pred alebo v čase vysokej sústredenosti (napr. učenie) a napokon v kritických momentoch. V žiadnom prípade mu nedovoľte sledovať agresívne filmy plné násilia, zbraní a dynamickej hudby. Žiaľ, dnes si už musíte ustriehnuť aj kvalitu detských rozprávok, pretože mnohé z nich vyvolávajú rovnaké negatívne emócie ako filmy pre dospelých.
Únik od rodiny a priateľov
Rozvod, sťahovanie, narodenie súrodenca, šikanovanie v škole môže byť príčinou, že sa dieťa uzatvorí do seba a prestane komunikovať s okolím. Cíti sa opustené a vystrašené. Veľa pozornosti a úprimného záujmu, zaradenie a udržiavanie rodinných stereotypov, pozitívnej rutiny dodá potrebný komfort a stratenú odvahu ako aj istotu vašej ratolesti. Upozornite učiteľa, ak máte podozrenie, že korene problému siahajú až do školy.
Poruchy jedenia alebo spánku
Dieťa pod tlakom nemá nikdy pokoj, nedokáže sa uvoľniť, relaxovať, neustále pôsobí nespokojne, nepokojne, nesústredene, rozrušene. Starosti mu prerušujú spánkové návyky. Zmeniť sa môžu u neho stravovacie návyky, buď zje menej, ak vôbec (nechutenstvo), alebo sa začne prejedať. Aj za prílišnou chuťou na sladké sa môže často skrývať viac ako len obyčajné maškrtenie. Nikdy sa neuspokojte iba s potlačením príznakov porúch správania, pátrajte po príčinách vyvolávajúcich neistotu, strach, stres u vašej ratolesti.
Rodič a jeho neprimerané očakávania ako najväčší zabijak sebavedomia vlastnej krvi
Posledný varovný signál z osmičky stresujúcich faktorov u detí si vyžaduje veľa úprimnosti a odvahy hlavne zo strany samotných rodičov. Práve oni bývajú veľakrát hlavnou príčinou zbytočného stresu u dieťaťa. Tým, že majú príliš veľké očakávania zamerané na výkon, nerešpektujúc intelekt, vek a individualitu vlastnej ratolesti.
Takýmto rodičom sa dieťa neustále snaží dokazovať svoju dokonalosť a perfekcionizmus, čím žije v permanentnom strese, v neustálych obavách, strachu či je dosť dobré.
Ibaže pravda je taká, že mu ide o jediné, naplniť túžbu po láske, pozornosti a prijatí vlastnými rodičmi. Mnohé deti práve v čase puberty takýto psychický tlak „neustoja“ a začnú uvažovať nad smrťou.
Ak rodič miluje svoje dieťa bezpodmienečne, vzdá sa akýchkoľvek očakávaní, dokáže prijať dieťa také, aké je. Pri výchove sa zameria hlavne na podstatné veci, ako je budovanie sebavedomia. Tak, aby sa časom, už ako dospelý človek, dokázal správne chopiť výziev a príležitostí a samostatne riešiť problémy.
Zdroj:
8 Warning Signs That Your Child Is Under Too Much Stress [online]. [cit. 2017-07-12]. Dostupné z: http://www.scholastic.com/parents/resources/article/social-emotional-skills/8-warning-signs-your-child-under-too-much-stress
