Dôkaz o tom, ako sa s deťmi prepracujete od pomalého vychutnávania si jedla a tichej konverzácie k fastfoodovým kuracím nugetkám sprevádzaných uši driapajúcim hlukom.
Mali by ste vedieť, že okrem mnohých iných vecí sa totálne zmenia aj vaše posedenia v reštaurácii na celkom slušne dlhé obdobie, len čo vám do života vtrhnú raz a navždy deti. Vitajte teda vo svete reštauračného posedenia v spoločnosti malých loptošov.
Na čo sa pripraviť
Najlepšie, ak na nič. Zvykajte si na večný chaos a prijmite ho ako súčasť vašej úžasnej rodiny. Nikdy neviete, kedy príde a ako dlho sa zdrží. Zabudnite na plánovanie a zmierte sa so sústavnou improvizáciou. Poviem vám, nikdy som nemala lepšiu kondíciu v postrehu a sústredenosti na všetko „možné“ – od pádov, cez hádky, stratené veci aj deti. Vycibríte si intuíciu. Pri balení, varení, predvídateľných zraneniach, nočných morách...
Stále v strehu
- Pred deťmi: Reštaurácia, kaviarnička, cukrárnička boli miesta, kam sme chodili dobíjať baterky, stretávali sa s priateľmi. Dosýta sme sa nielen najedli a nasmiali, ale aj zrelaxovali.
- Pri deťoch: Pizzeria, cukrárnička, zmrzlináreň sú miesta, kam chodíme najčastejšie a sme stále v strehu, komu čo padne, zabehne, čo vyleje, strhne na seba... Jednoducho, vždy pozorne pripravení na nepredvídateľné situácie, o ktorých by nám ani vo sne nenapadlo, že sa môžu stať.
Improvizácia namiesto plánovania
- Pred deťmi: Všetko sme plánovali dni, hodiny, mesiace. Nič nás nemohlo zaskočiť. Ak večerné rande, tak rozhodne po 20. hodine večer. Dohodnuté a dodržané.
- Pri deťoch: Najneskôr môžeme byť v reštaurácii o 18. hodine, aby sme do 20. boli už doma. Plán odchodu a príchodu je orientačný. Sústavne totiž improvizujeme, väčšina plánov akosi zlyháva. A zásadne, keď máme niekde byť načas.
Plast namiesto skla
- Pred deťmi: Časté večere mimo domova, striedanie reštaurácií, objavovanie nových vôní a chutí, vo dvojici pri sviečkach s pohárikom vínka, dlhé debaty o živote.
- Pri deťoch: Snažíme sa prežiť podľa nového stolovacieho poriadku: sklo vystriedal z bezpečnostných dôvodov samý plast. Plastový pohárik, plastové taniere, plastová slamka, samozrejme, všetko musí farebne ladiť podľa pohlavia. Najradšej chodíme na to isté miesto. S detským kútikom, ihriskom v lete, detskou stoličkou. Už nás pozná aj personál. Sú z nás štamgasti. Toto slovo som v časoch „za slobodna“ poznala len z filmov a krčmových bitiek.
Ruky namiesto príboru
- Pred deťmi: Distingvovaná práca rúk pri manipulácii s príborom, vychutnávanie si každého sústa toho najlepšieho steaku v meste. Delikatesy, ktoré ulahodili maškrtnému jazýčku.
- Pri deťoch: Príbor vystriedalo zobkanie rukami alebo hlasné štrngotanie. O dojedaní, prehadzovaní jedla a vylizovaní z taniera, ako náš pes, ani nehovoriac. Stále nechápeme, ako to dokázali s deťmi aristokrati, ale nevzdávame sa. Trénujeme doma a vysvetľujeme, názorne ukazujeme, čo sa má a nemá.
Škvrny a mastné fľaky na tričku
- Pred deťmi: Keď sa išlo von, vždy som zo skrine vyvetrala tie najlepšie kúsky. Občas boli síce až príliš „priliehavé“, ale aspoň som si kontrolovala dávky jedla. V žiadnom prípade som neriskovala dlhé a prudké pohyby, iba tak na pol kroka a čupnutie namiesto zohnutia.
- Pri deťoch: Som stratila prehľad v skrini. Zisťujem, že aj tak najčastejšie chodím von v tom istom. Pohodlnom a praktickom outfite, ktorý zakrýva miesta, kde kedysi boli krivky tela. Zvykám si, že styling u detí je úplne zbytočný. Väčšinou to odnesie nová košeľa či nohavice. Šaty u dcéry radšej tiež neriskujem.
Neustále odbiehanie od stola
- Pred deťmi: Užívala som si obskakovanie personálom pri degustácii, či iných aj náročnejších požiadavkách. Občasné odskočenie si od stola na toaletu prepudrovať nos sa nepočíta.
- Pri deťoch: Pripadám si ako súčasť personálu. Sústavne obskakujem a lietam okolo stola ako taká družica. Raz prekrojiť mäsko, potom doliať vodičku, utekať na WC. Na chuť jedla som ani nepomyslela. A už som si vôbec stihla objednať?
