„Niektorí ľudia po smrti blízkej osoby cítia hneď, že potrebujú pomoc, u iných to nie je potrebné. Je dobré počúvať svoje vnútro, či je bolesť znesiteľná. A tiež vedieť, s kým o tom môžem rozprávať, keď sa mi chce. Môžu to byť priatelia, alebo niekto z rodiny. Asi 20 percent ľudí sa však bez odbornej pomoci nepohne ďalej,“ hovorí MUDr. Mária Jasenková, riaditeľka detského hospicu Plamienok. Okrem domácej starostlivosti, ktorú poskytujú smrteľne chorým deťom, sprevádzajú aj ľudí na bolestnom úseku cesty po strate milovanej osoby.
Niektorých prepadli najmä v čerstvých štádiách smútenia panické ataky. Cítili návaly akútnej úzkosti, často zrýchlene dýchali, potili sa, triasli sa, kričali a ničili okolo seba veci. Mali dokonca strach, že si ublížia.
Ak aj vy počas bolestivého smútku za svojím dieťaťom, manželom, priateľkou, či akoukoľvek blízkou osobou máte takého prejavy panických atakov, práve slová blízkych by vám mohli najúčinnejšie pomôcť.
Tu sú rady tých, ktorí panické ataky dokázali zvládnuť:
– Skúste spomaliť celé svoje telo i myšlienky. Sústreďte sa na dýchanie, spomaľte ho, zhlboka dýchajte. Spomaľte svoju hlavu, myšlienky, ktoré v nej vznikajú, spomaľte postupne celé telo smerom zhora dolu.
– Zívnite, pretiahnite si celé telo od hlavy až po päty.
– Využite všetku silu, ktorá vám ešte zostáva, všetky zmysly a predstavte si nejaký príjemný obraz alebo scenériu. Vy sa na ňu len pozeráte, nie ste jej súčasťou.
– Predstavte si osobu, ktorej dôverujete a je vám blízka. Niekoho, komu veríte, kto je vás schopný podporiť a komu na vás záleží. Predstavte si, že tento človek je pri vás a ponúka vám podporu.
– Ak máte silu, choďte na prechádzku, rozprávajte sa s niekým, kto je pri vás.
– Spomeňte si, kedy vám bolo takto ťažko, a predsa ste to zvládli. Spomeňte si na úľavu, keď úzkosť prešla.
– Sústreďte sa na to, čo je okolo vás, pozorujte predmety, ľudí, ktorí sú okolo vás, všímajte si detaily.
– Počítajte od 20 do 1, pri každom čísle si predstavte niekoho, kto žije a cítite, že vás má rád. Predstavujte si situácie, keď ste sa cítili lepšie.
– Spomeňte si na niekoho, koho obdivujete. Predstavte si, že ste na chvíľu ako on/ona. Skúste myslieť ako on/ona, skúste cítiť ako on/ona, skúste sa rovnako správať.
– Uvedomte si, že ataky silnej úzkosti nie sú životu nebezpečné, aj keď sú veľmi nepríjemné.
– Pripomeňte si, že ataky silnej úzkosti sa vždy skončia. Vždy.
Záchvat panickej úzkosti je signálom, že bolesť vo vašom srdci je veľká. Neváhajte a vyhľadajte odbornú pomoc. Pomôže vám, aby sa neopakovali.
Pomoc nájdete aj na:
www.plamienok.sk
