Pamäť
Vedci z Univerzity v Severnej Karolíne vytvorili experiment, počas ktorého požiadali tehotné ženy, aby posledných šesť týždňov tehotenstva čítali dvakrát denne nahlas rozprávku. Bábätká si ju po pôrode pamätali. Dali to najavo tým, že túto rozprávku počúvali s väčším záujmom, ako iné rozprávky, ktoré mamy pred pôrodom nečítali.
Napodobňovanie
Možno vás prekvapí, že novorodenec dokáže napodobňovať gestá dospelých. Napríklad vyplazovanie jazyka, zívanie či vydávanie rôznych zvukov. V neskoršom veku sa z týchto, na prvý pohľad nezrozumiteľných zvukov, vyvinú prvé slovíčka, ktoré dajú zelenú vývoju reči.
Plač ako nástroj na upútanie pozornosti
Deti veľmi rýchlo zistia, že plačom a hlukom na seba upútajú pozornosť. Využívajú tento nástroj vedome, dokážu plakať alebo vydávať zvuky zakaždým, keď túžia po pozornosti.
Potreba pomáhať
Psychológ Michael Tomasello hovorí, že deti dokážu byť nápomocné už v útlom veku. To potvrdzuje, že sú vnímavejšie, ako sa pôvodne myslelo a dokážu odlíšiť dobro od zla. Napríklad, ak bolo dieťa vystavené situácii, kde dospelý potreboval pomoc, reagovalo veľmi promptne. Snažilo sa pomôcť. Napríklad pri otváraní dverí, ak mal niekto plné ruky, alebo pri podávaní vecí, na ktoré dospelá osoba nedočiahla. Rovnaký experiment ale poukazuje aj na iný, veľmi zaujímavý fakt. Pokiaľ boli deti príliš chválené a každá ich pomoc odmenená, či už slovne alebo materiálne, v staršom veku neboli ochotné pomáhať v rovnakej miere. Vedci odporúčajú naučiť dieťa, že pomoc druhým je skôr samozrejmosť, ako čosi, čo sa musí veľkou mierou odmeňovať.
Deti cítia, že sa im nevenuje pozornosť
Túto skutočnosť poznajú aj mamy, ktoré majú doma len niekoľkotýždňové bábätká. Pokiaľ reagujete na bábätko spôsobom, ktorý pozná, bude spokojné, pretože prišla tá správna reakcia. Ak ale svoju pozornosť odvrátite alebo rozdelíte, bábätko to hneď vytuší a bude si pozornosť vynucovať plačom alebo vydávaním hlasných zvukov.
Bábätká dokážu odhadnúť charakter človeka
Pokiaľ deti oklamete, zapamätajú si to a budú vás považovať, za človeka, ktorému sa nedá dôverovať. Ako sme na to prišli? Skupina vedcov skúmala správanie bábätiek v rôznych situáciách. Napríklad pri pohľade do škatule, ktorá obsahovala hračku, alebo bola prázdna. Tí ľudia, ktorí reagovali radostne, aj keď bola škatuľa prázdna, sa zapísali ako nedôveryhodní. Následne sa k nim deti správali rezervovane a preferovali tých, ktorí na prázdnu škatuľu bez hračky nereagovali klamlivo.
