Zhlboka dýchať
Detské správanie sa niekedy naozaj iba veľmi ťažko „manažuje“ a je úplne normálne, že rodičia sa na deti nahnevajú. Ale to, ako zareagujú, má veľký vplyv na ďalšie správanie a celkový psychický vývoj dieťaťa.
Nevyžiadané rady okolia často znejú v duchu – predýchajte to! A majú pravdu. Zareagovať pod vplyvom hnevu znamená zvyčajne krik a veľa zraňujúcich slov.
Nezabúdajte však, že spôsob, akým zvládame, resp. nezvládame vlastné emócie my rodičia, podvedome preberajú do svojich vzorcov správania sa aj naše deti.
Okrem toho, ako zareagujeme, zároveň priamo ovplyvňuje ich psychiku – najmä ich vlastnú sebaúctu.
Zhlboka sa nadýchnuť a počítať napríklad do desať, nám dáva možnosť zvládnuť prvý nápor našich negatívnych pocitov a myšlienok.
Hľadať to pozitívne je umenie
Pri troche tréningu sa môžeme pokúsiť v tých sekundách zjemniť spŕšku negatívnych, obviňujúcich slov, ktorú by sme v sekunde na ne vypustili.
Trik je práve v použití správnych slov – namiesto jačania o tom, čo nemajú robiť, skúsiť im povedať pozitívne posolstvo.
Napríklad niečo ako „Zvieratká máme radi a neubližujeme im,“ alebo „Mláky sa dajú preskočiť. Keď nemáme obuté gumáky, môžeme sa zamočiť.“
Niekedy pomôže uvedomiť si, čo nás tak veľmi rozhnevalo – môže to byť spomienka na vlastné detstvo, alebo niečo, čo sa priamo dieťaťa netýka.
Takéto uvedomenie si súvislostí môže rovnako pomôcť pozrieť sa na celú situáciu s odstupom a bez tých najexpresívnejších slov a pocitov.
Je úplne v poriadku dieťaťu povedať, že nás niečo nahnevalo a že potrebujeme čas na upokojenie sa. Vo vypätých situáciách pomáha na chvíľku sa vzdialiť, vždy by sme to však mali dieťaťu povedať: „Prepáč, potrebujem chvíľočku, hneď som naspäť.“
Môže to byť v tej chvíli veľmi náročné, najmä pre vznetlivejšie povahy, ale zároveň o to užitočnejšie.
Vedieť znamená chápať
Mnohým rodičom môžu chýbať informácie o vývoji dieťaťa. Niektoré obdobia sú veľmi špecifické a úplne logicky z nich vyplývajú pestré reakcie detí.
Ale ak máme dostatok informácií, môže nám to pomôcť pochopiť správanie detí a pokúsiť sa byť k nim vnímaví a empatickí.
Občas sa pod vplyvom ďalších okolností aj pri veľkej snahe môže stať, že zareagujeme tak, ako sme vôbec nechceli. V tej chvíli sa netreba obávať, či nebodaj hanbiť sa deťom ospravedlniť.
Nezníži to ich rešpekt voči nám, práve naopak. Dáme im jasný signál o tom, čo je ľudskosť. A rovnako zodpovedné správanie voči iným očakávame aj od nich. Naučia sa to najmä naším príkladom.
