Namiesto toho mám šatník zaprataný letnými vecami, ktoré zostali po výmene za zimné, a to tak, že sa nedokážem dostať k dekoráciám, vrátane adventného venca a sviečkam bez toho, aby som neurobila zas neporiadok na inom mieste. A adventný veniec stále chýba na stole.
Sústavne buď niečo hľadám, alebo premýšľam, kam by sa dali uložiť veci tak, aby boli prehľadne usporiadané, organizovane uskladnené, nezavadzali a vždy aby som si vedela spomenúť, kde sú.
Pizza nebola. Varila som už ráno od šiestej, syn si zaželal „kuriatko s nôžkou“ a ryžou, žemľovku a 7-ročná dcéra sa rozhodla, že je čas upiecť perníky. A popri tom som prala, žehlila, púšťala deťom rozprávky, kontrolovala domáce úlohy a zadávala na precvičenie matematické príklady. Tak som si pustila k tomu aspoň vianočné pesničky.
V nedeľu o desiatej večer som si konečne zapla svoj rozpozeraný seriál. Vyložila som si nohy na stôl a s ľahostajným, ale stále ostrým zrakom kontrolovala omrvinky a prach roztrúsené na dlážke. Snažila som sa samú seba presvedčiť, že mi to neprekáža. Hlavné je, že deti zaspali spokojné a šťastné, z ich pohľadu prežili nádherný víkend:
- V piatok sa uliali z tréningu plávania,
- filmový večer si užili na matracoch prenesených pred rozkúrený krb,
- v sobotu boli v pyžame až do obeda,
- na obed mali kuriatko a žemľovku,
- popoludní sa šmýkali s kamošmi na zamrznutej ceste,
- večer hrali poker s „dospelákmi“,
- nedeľa bola „lenivá“,
- pieklo sa sladké,
- jedlo sa sladké,
- keď mama upratovala, my sme sa šmýkali s kamošmi po zamrznutej ceste až do tmy.
S nostalgiou pozerám na svoje fotky spred X rokov, ešte s bezdetným výrazom šťastnej a vysmiatej ženy bez kruhov pod očami, bielymi zubami a s dokonalým make-upom. Ách, advent! Vtedy pre mňa znamenal úžasné vianočné nakupovanie naživo!
Ako matka som taká vďačná aj za internetové predvianočné „shoppingovanie“.