Oddelenia v hračkárstvach plné „dievčenskej“ ružovej farby, na druhej strane regály naplnené typicky „chlapčenskými“ farbami a hračkami. Vybrať farebne neutrálne hračky môže byť naozaj celkom náročná úloha.
Väčšina hračiek je totiž už navrhovaná a vyrábaná podľa marketingovo osvedčeného stereotypu – či je určená pre chlapcov, alebo pre dievčatá. Akoby marketéri a výrobcovia najlepšie vedeli, s čím sa chcú dievčatá alebo chlapci najviac hrať.
Potom je pre rodičov (teda pre tých, ktorí si to uvedomujú), nadľudským výkonom dopriať svojim potomkom slobodu výberu v hrách aj hračkách samotných, slobodu objavovania vlastných záujmov ich detí, bez tlaku a stereotypov produkovaných rodovými normami našej spoločnosti.
Nejeden malý chlapček so zatajeným dychom kdesi v herničke či hračkárstve vstupoval do úžasného ružového domčeka a nejeden rodič ho lákal do iného, pretože mal „chlapčenskejšiu“ farbu. Znie vám to povedome?
Alebo také obľúbené Lego v lákavých svetlých „dievčenských“ odtieňoch, s dievčenskými motívmi a námetom, či naopak, v agresívnejších „chlapčenských“ farbách, s jasne technickým prípadne vojenským zameraním (s nebezpečným skrytým odkazom, že technicky náročné konštrukcie zvládnu iba chlapci!).
Chlapčenské športy, chlapčenské správanie („Chlapci neplačú!“, „Správaš sa ako baba!“ „Ona je taký chalanský typ...“), dievčenské farby, dievčenské oblečenie, dievčenské hračky... Koľkí z rodičov si uvedomujú, ako zbytočne tým ovplyvňujeme tvorivosť detí, slobodu ich myslí a podsúvame im vlastné vnímanie sveta?
V spoločnosti, v ktorej sa na druhej strane, našťastie, čoraz častejšie otvárajú otázky rovnosti vo všetkých oblastiach, aj v rodovej, a čoraz viac sa hovorí o nebinárnom vnímaní rodu. Budú naše deti dostatočne otvorené a pripravené vnímať transrodových ľudí, či rodiny, kde sú rodičia rovnakého pohlavia? Alebo vychovávame ďalšiu generáciu s odporom k inakosti?
