Kresba je rovnako výborná relaxačná technika, pri ktorej sa dieťa dokáže uvoľniť. Ukazuje nám svoje momentálne nálady, to, čo prežíva, čo ho zaujíma alebo svoje želania.
Detský výtvarný prejav je jedným z prvých vyjadrení mladej a čistej detskej duše. Malé diela vypovedajú veľa o tom, či je dieťa šťastné, trpezlivé, priebojné, kreatívne...
Ako diagnostický materiál je detská kresba pomôckou pri určovaní mnohých neuróz, psychických stavov alebo porúch správania.
Ovplyvňujú ju vzťahy v rodine, okolie, momentálne prežívanie, ukazuje nám úroveň mentálnych schopností dieťaťa.
Vývin detskej kresby od počiatku je jasne zreteľný a má isté pravidlá
Od prvých kruhov, čiar a čarbaníc až po presnejšie ťahy vyjadrujúce konkrétne osoby, veci, zvieratá.
Napríklad, dieťa kreslí často väčšie to, čo je pre neho dôležité. Nehľadí na perspektívu v našom ponímaní, ale podľa toho, ako ju vidí samo, zhora, zboku, to, čo je vzadu, môže byť vpredu a podobne. Dieťa kreslí tak, ako to cíti, ako to vníma samo, a nie tak, ako to v skutočnosti vyzerá. V tom je čaro detskej kresby.
So začiatkom nástupu dieťaťa do základnej školy sa tieto znaky menia a do popredia sa dostáva i písaná forma prejavu.
Aké podmienky by sme mali dieťaťu pri jeho výtvarných umeleckých začiatkoch vytvoriť?
– Asi by som to hneď nenazývala umením, skôr tvorbou, hrou s farbami, deti rady skúšajú nové materiály, povrchy... – hovorí arteterapeutka Mgr. Katarína Mihinová.
Aby sme deti motivovali k voľnej tvorbe a kreativite, mali by mať na to priestor. Niekedy nie je až taká dôležitá pestrosť výtvarných prostriedkov, ako to, či sa môže dieťa naozaj slobodne vyjadriť.
Myslím tým priestor fyzický – môže tvoriť, ako chce a nemusí sa ohliadať na to, či niečo alebo seba zašpiní, neprekáža, ak náhodou rozleje farbu alebo niečo spadne na zem. Má možnosť tvoriť na zemi, alebo na stene...
Samozrejme, že nie je možné mať doma ateliér, ale raz za čas pripraviť dieťaťu tvorivý kútik, obliecť dieťa do starého trička, by sa dalo zvládnuť.
Na internete je mnoho návodov na rôzne tvorivé aktivity ako aj výroby výtvarných pomôcok z toho, čo nájdeme v kuchyni.
Nájdite a dožičte deťom priestor na ich vlastné vyjadrenie. Budú mať obrovskú radosť, ak im doprajete tvorbu na skutočne veľkom alebo netradičnom priestore. Pokojne si vyberte časť steny a kreslite spoločne. Bude to pre ne veľký zážitok.
A nezabudnite ešte na niečo. Pokračuje K. Mihinová:
– Ak chceme dieťa ozaj povzbudiť k tvorbe, mali by sme sa vyhnúť hodnoteniu jeho výtvoru (či už pozitívnemu, alebo negatívnemu), upozorňovaniu na to, čo ešte „treba“ dokresliť a podobne.
Lepšie je nechať dieťa tvoriť samostatne (ak si nepýta pomoc), a potom prejaviť úprimný záujem a o obrázku sa porozprávať. Je dobré komentovať priamo to, čo vidíte a nedomýšľať si, čo by to asi malo byť.
Môžete použiť príklad podporných otázok:
„Tvoj obrázok ma zaujal, môžeš mi o ňom niečo povedať?“
„Vidím, že tu máš veľa červených bodiek, páči sa mi, ako si zmiešala ružovú s modrou...“
„Vidím, že na vyfarbení tohto domčeka si si dala záležať.“
Povzbuďte deti v tom, čo tvoria, čo ich baví a nechajte ich slobodne vyrozprávať svoj vlastný obrázkový príbeh.
