Schizofrénia online
Niežeby mal človek záujem akokoľvek paušalizovať, ale nebýva práve jednoduché kázať drobcovi o slušnosti, primeranom vyjadrovaní a nevhodnosti vulgárnych slov, keď nám samotným občas dajaký ten šťavnatejší výraz uletí. Bokom nemôžeme ponechať ani bezprostredné okolie, masmédiá alebo rovesníkov dieťaťa.
Niekoľko štúdií dokázalo, že v rodinách, kde sa neslušné slová vôbec nepoužívajú, dieťa celkom spokojne funguje na overenom princípe – čo oko nevidí a ucho nepočuje, srdce nebolí. Prirodzene, ostáva otázkou, koľko takýchto extrémne slušných rodín na našej rodnej hrude existuje. Nota bene, keď vedecká komunita pred časom rozvírila hladinu tvrdením, že občasná „vulgaritka“ pomáha zvládnuť fyzickú bolesť a stres.
Kolektív nadovšetko
V celom tomto príbehu ostáva smutnou pravdou, že všetka vynaložená snaha rodičov viesť dieťa k vyjadrovaniu „na úrovni“ začne zlyhávať už pri prvom kontakte s detským kolektívom. Postačia prvé týždne v škôlke – o škole je tu zbytočné hovoriť – a panenský sneh nevinnosti slovnej zásoby nášho potomka pripomína jarné kopy snehu na okraji cesty.
Inou kapitolou ostáva úloha staršieho súrodenca, ktorý – často veľmi rád a s dávkou súrodeneckého nadšenia – zasvätí mladšiu generáciu do tajov mládežníckeho jazyka. Na týchto úsekoch frontu sa bojuje dosť ťažko alebo len s veľkými a nenahraditeľnými stratami.
Príklady priťahujú
A tak pre rodičov ostáva jediná schodná cesta – začínať každý deň od seba. Keď svoj slovný prejav radi koreníme skupinou slov „živoriacou na okraji“, netreba sa čudovať, že dieťa nepôjde pre kvetnatý výraz ďaleko. Ak nám niečo podobné vyletí z pusy, máme jedinú možnosť. Ospravedlniť sa a dať deťom najavo, že takto sa hovoriť nemá a ani si to neprajeme.
Práve na tomto mieste sa prejavuje detská schopnosť nasávať veci a príklady zo svojho okolia ako povestná hubka. Mimoriadne rýchlo pochopí, čo sa udialo, ako dospelí zareagovali a ako by malo nabudúce zareagovať. Samozrejme, na rodičov takýto postup kladie podstatne vyššie nároky, ale ide o rozhodnutie, ktoré prijímajú celkom slobodne a podľa vlastného vedomia a svedomia.
Žiadne mýty, ani ságy
Psychológovia tiež upozorňujú, že „dospeláci“ si v tejto oblasti často nevedia odpustiť „prednáškové turné.“ Z akýchsi iracionálnych dôvodov začnú obsah, pôvod neslušných slov alebo rôzne situácie s nimi spojené, donekonečna rozoberať. Vôbec si pritom neuvedomujú, že dieťa takto nadobúda presvedčenie, že táto oblasť jazyka bude asi v niečom dôležitá. Drobec sa predsa celkom uspokojí s jednoduchým vysvetlením, že doma sa takéto nepekné slová nepoužívajú a používať ich nebudú ani deti. Hotovo a bodka.
Vyšší vek je zložitejší
Pubertálni potomkovia chápu vulgárne slová veľmi často ako účinný spôsob „vykolíkovania si“ svojho územia voči svetu dospelých. Primerane k veku si myslia, že takto budú o čosi rýchlejšie dospelí, resp. tento svet ich vezme na vedomie.
V istom zmysle ide o dôležitú emocionálnu a sociálnu barličku, ktorú však rozumne vedené a psychicky vyrovnané deti nijako zvlášť nepotrebujú. Dá sa – snáď trochu knižne a nadnesene – konštatovať, že jazyk pubertálneho syna či dcéry odráža roky našej výchovy, jej očividné kvality, alebo skryté zlyhania.
