Počúvate ich?
Poviete si, veď ho počúvam, odpovedám na otázky, reagujem. Spomeňte si však, koľkokrát vám dieťa muselo otázku zopakovať, kým ste zareagovali. Koľkokrát ste počuli „Mami, oci, pýtam sa, či pôjdeme von!“ či niečo podobné?
Na správny vývoj svojich jazykových a intelektuálnych zručností potrebuje dieťa nadviazať zmysluplný rozhovor, ktorý zahŕňa konverzáciu z očí do očí alebo aj prvky primeranej neverbálnej komunikácie. S pohľadom upretým do telefónu to však nejde.
Prípadne, ak je takýto rozhovor neustále prerušovaný, nedokáže sa naň čoskoro sústrediť ani samo dieťa.
Komunikácia z očí do očí
V nedávnom výskume, ktorý sledoval schopnosť detí vo veku dvoch rokov porozumieť novým slovám, do procesu učenia následne pridali 30-sekundové prerušenie v podobe telefonátu matkám detí.
Výsledky výskumu naznačujú, že deti sa najrýchlejšie a s porozumením naučili nové slová v prípade, keď ich matky vnímali a primerane reagovali v procese ich vzájomnej komunikácie.
Takáto „bdelá pozornosť“ umožňuje deťom prekonávať veľmi zložité prvky abstraktného myslenia. Ide o semiotické modelovanie, kedy sa v mysli spájajú konštrukty hovoreného slova, konkrétnej veci (objektu) alebo myšlienky (predstavy, konceptu), ktorú zastupujú.
Približne v dvoch až troch rokoch sú deti v súvislosti s rozvojom reči veľmi vnímavé na verbálnu a neverbálnu komunikáciu. Vývoj symbolického myslenia je najvýraznejší vo veku približne štyri až sedem rokov. Postupne sa zdokonaľujú myšlienkové operácie a logické myslenie.
Pri neustálom prerušovaní komunikácie dochádza k zmenám v kvalite a spôsobe vnímania detí, čo následne ovplyvňuje ich schopnosť učiť sa nové veci.
Vypnite elektroniku
Podľa vedcov, už krátke, ale časté prerušenia vyvolávajú zmeny v správaní matiek – dochádza k strate očného kontaktu s dieťaťom, zmenám vo výraze, reči tela, úsečným odpovediam.
Samozrejme, netýka sa to len telefonátov, ale akéhokoľvek sledovania mobilnej či elektronickej komunikácie v čase, keď zároveň venujete pozornosť deťom (alebo sa teda o to snažíte).
Oveľa vhodnejšie je tieto dve veci úplne oddeliť, čo je v súčasnosti už takmer nepredstaviteľné.
Netýka sa to iba najmenších detí a rozvoja jazyka, či myslenia. Nezabudnite na to, aj keď pomáhate s učením vašim školákom a váš telefón neustále cinká, či vibruje.
Platí to, samozrejme, aj na pustenú televíziu či hudbu – je dokázané, že deti sú oveľa menej sústredené na učenie a nedokážu absorbovať také množstvo informácií naraz.
