Európska majsterka v rečnení si svoje rečnícke zručnosti trénovala už od malička na omšiach v kostole. Dnes robí úspešné tréningy osobného rozvoja a bude jednou z prednášajúcich na konferencii Umenie byť ženou v Košiciach.

Ako ste sa dostali k „rečneniu“? Boli ste prirodzeným talentom s „podrezaným jazykom“ odmalička, alebo ste si to museli oddrieť a rečníckemu umeniu sa naučiť?

– Vôbec nie, to bola moja sestra. Tá sa nehanbila nikoho a všetkých bavila svojou spontánnosťou a prostorekosťou. Bola to malá herečka. Mama hovorí, že ja som bola tiché a skromné dievča. Veľa som čítala. Vždy keď som mohla, som mala nos zavŕtaný v nejakej knihe. Lenže vyrastala som v malej dedine, a tam je veľa príležitostí sa dostať k slovu na verejnosti.

Napríklad bolo treba čítať v kostole. Už ako 8-ročná som na omšiach čítavala čítania. Vždy som bola drobná, tak mi tam dali stolček, naň som sa postavila a bolo. O mikrofónoch sme ani nesnívali a počuť ma museli aj babky úplne vzadu. Tie ma potom chválili za to, aký mám silný hlas. Tam niekde sa vo mne začalo tvoriť a upevňovať presvedčenie, že mať silný a pevný hlas je dobré.

Kým som bola malá, nemala som s čítaním najmenší problém. V kostole treba čítať, ja čítať viem, veľmi som to nekomplikovala. Okolo puberty som zistila, čo je to tréma, keď som začala v hlave riešiť, čo si kto o mne pomyslí a čo, keď sa pomýlim. Mala som úzkostné stavy, triasol sa mi hlas, kolená a nemohla som sa poriadne nadýchnuť. Raz som uťala čítanie v polovici a zdrhla spred oltára. Som rada, že som sa donútila nevzdať to. Možno by som bola dodnes traumatizovaná a neschopná sa postaviť pred ľudí.

Čo bolo podnetom pre založenie tréningov Speak up?

– V roku 2011 som vyhrala medzinárodnú rečnícku súťaž na európskej úrovni. Bolo to v rámci organizácie Toastmasters, kde som vtedy bola veľmi aktívna a ktorú srdečne odporúčam všetkým, čo sa chcú zlepšovať. Začali ma oslovovať ľudia, ktorí chceli, aby som im pomohla s prípravou nejakej prezentácie. Mňa ale viac baví prácas ľuďmi v skupine, než jeden na jedného. Myslím si, že je to efektívnejšie a človek sa učí rýchlejšie (aj keď, paradoxne, väčšina ľudí očakáva opak). 

Raz po Vianociach som veľmi „prokrastinovala“ a nič nerobila tak dlho, že mi už bolo zo seba zle, aká som lenivá, tak som sa nahnevala, dala svetu vedieť, že dňa toho a toho bude môj prvý rečnícky tréning, a potom som ho začala tvoriť. Jednoducho som si na seba uplietla bič a bolo to jedno z mojich najlepších rozhodnutí.

V čom sa vaše tréningy líšia od množstva iných, podobných tréningov a workshopov zameraných na zvýšenie prezentačných schopností?

– Nebola som na inom rečníckom tréningu, tak to neviem porovnať, ale moji klienti áno. Jeden top manažér, náš klient (a teraz už kamarát), to nazval, že naše tréningy sú ako z inej planéty. Skúsim vymenovať aspoň pár vecí, na ktorých mi veľmi záleží. 

Pre mňa je dôležité, aby po školení ľudia vedeli, že niekde boli. Aby zmenu pocítili v prežívaní a aby si ju všimlo aj okolie (v prípade prezentačných zručností je to schopnosť užiť si prezentáciu a dostať nadšené reakcie z publika). Aby mali dôkaz, že to bolo zmysluplné. Aby vedeli tréningu priradiť veľmi konkrétny výsledok, pokrok, zlepšenie.

Na SpeakUpe robia napríklad všetci záverečnú reč, na ktorej je jasne vidno, čo sa naučili a kam pokročili od prvého dňa. Považujem za dôležitý aspekt spoluzodpovednosť za výsledok. Skrátka chcem, aby bol náš tréning pre nich míľnikom. A s tým súvisí druhá vec.​

Myslím si, že na našich tréningoch s ľuďmi reálne pracujeme, nezastavíme sa pri ich výhovorkách, nezľakneme sa ich odporu, neuhneme pred obrannými mechanizmami, nebojíme sa ich konfrontovať. Chceme byť voči našim klientom priami, čestní a otvorení (nie byť za každú cenu aspoň naoko zadobre a hovoriť im to, čo chcú počuť). Zdá sa, že ľuďom sa to páči. Myslím si, že potom nám môžu veriť a toto bezpečie vytvára skvelý priestor na to, aby sa mohli otvoriť a učiť sa.

Učíme rečníctvo tak, ako funguje. Často sa totiž na školeniach odovzdávajú teórie, ktoré ale v praxi nefungujú. Ľudia síce dodržia návody z kurzu, ale nikoho nebaví ich počúvať. Myslím si, že ideme po podstate – čo chceš prezentáciou odovzdať a prečo na tom záleží. Chceme, aby si ľudia uvedomili, že majú čo povedať. Ak nevedia, čo to je, tak aby to našli. A potom im pomáhame, aby to, na čom im záleží, vedeli podať tak, aby na tom začalo záležať aj publiku.

Katka Kovalčíková: učí, ako sa zbaviť trémy

Veľa ľudí zrejme prekvapí sila vášho hlasu. Akú rolu podľa vás hrá hlas v našom prejave? Existuje paralela medzi jeho silou, zvučnosťou a sebadôverou?

– Áno, to odmala. V takom malom tele nikto nečaká silný hlas. A o tej paralele snáď nikto nepochybuje. Hlas prezradí aj to, čo by slová chceli schovať.

Keby sme hovorili konkrétne o ženskom hlase – súvisí to trochu aj so spôsobom a stereotypmi, ako sú dodnes dievčatá a ženy vychovávané? Mám na mysli konkrétne to, že sa stále očakáva, že ženy by mali byť prirodzene tichšie a jemnejšie. Prejaví sa tento spôsob výchovy aj na vnímaní samej seba, schopnosti prejaviť sa, presadiť sa?

– Asi všetci moji klienti, ktorí hovoria potichu, mi tvrdia, že nedokážu hovoriť nahlas. Stačí mi desať sekúnd, aby som im ukázala, že tú schopnosť majú. Potom už debata nie je o tom, či vedia, alebo nevedia, ale o tom, čo im bráni. Ukazuje sa, že sa im silný hlas často spája s agresivitou, nedostatkom sebakontroly, hystériou...

Skrátka, že to považujú za osobné zlyhanie. Počujú samých seba skreslene – keď hovoria nahlas, pripadajú si, že neprimerane kričia, aj keď im ďalších 15 ľudí jednohlasne hovorí, že to znie skvele, silne, prirodzene a presvedčivo. Myslím si, že je to naučené. Veď keď sa dieťa narodí, nemá problém s tým, že je ho počuť. A potom sa dozvie, že dobré dievčatká a chlapci nekričia. K tej ženskej otázke –nerobím si štatistiku, ale mne nikdy nenapadlo, že by s tým mali ženy problém častejšie, než muži.

Dá sa podľa vás vychovávať dieťa odmalička tak, aby bolo dobrým rečníkom?

– Dá sa dieťa vychovať tak, aby bolo slobodné, aby si verilo, aby premýšľalo, aby si všímalo, aby hovorilo o svojich názoroch a prežívaní... Takže áno. A netreba mu ani Hviezdoslavov Kubín.

Akú rolu zohráva v schopnosti sebavyjadrenia pred publikom tréma? 

– Mark Twain povedal, že sú len dva typy rečníkov – tí, ktorí trému majú, a tí, čo klamú. Je v poriadku mať trému. Napríklad ani Adela Banášová sa netají tým, že je trémistka. A to je duchaplná, pohotová a rozprávaním na verejnosti sa živí. O čo normálnejšie je to pre nás, obyčajných smrteľníkov!

Hnevá ma, keď ľudia používajú trému ako výhovorku: „Ja mám trému, tak sa prezentovaniu vyhýbam.“ Je to akoby hovorili, ja mám po cvičení svalovicu, tak radšej sedím na gauči. Tréma je cena, ktorú platíme za to, že hovoríme ľuďom o tom, na čom nám záleží. Predstavte si, že by taký Martin Luther King ostal ráno doma, lebo mal trému hovoriť pred takým davom. Ak raz prídeš na to, že máš čo povedať a že máš zodpovednosť hovoriť o tom ostatným, tak ti tréma nemôže stáť v ceste.

Dokonca môžeme trému využiť ako palivo – zobrať jej energiu a premeniť ju na odhodlanie, presvedčivosť, vášeň. Tak ako športovci pred zápasom, môžeme ju využiť vo svoj prospech. Aj to učíme na SpeakUpe.

Katka Kovalčíková: učí, ako sa zbaviť trémy

Špecifickou skupinou žien, ktoré často trpia nedostatkom sebadôvery, stratia sociálny kontakt a potrebujú sa vrátiť do zamestnania, sú matky po materskej dovolenke. Čo by ste poradili im, ako môžu začať pracovať na sebe, aby sa dokázali presadiť na pracovných pohovoroch, prípadne s dostatočným sebavedomím sa vrátiť na svoju pozíciu v zamestnaní?

– V prvom rade, úplne im rozumiem. Mne stačilo byť doma štyri mesiace na rizikovom tehotenstve, a potom, tri mesiace po narodení mojej dcéry, som mala ísť hovoriť na jednu konferenciu pred asi 500 ľudí. Bála som sa, pochybovala som o sebe, a to som bola mimo pracovného života len vyše pol roka.

Myslím si, že takéto ženy iba musia začať – urobiť ten prvý krok, nech je to čokoľvek, a od toho sa odraziť. Chce to veľa sebareflexie a sebapoznávania – čo vlastne chcem, kto som, v čom som dobrá, a potom ísť za tým a pracovať, učiť sa. Myslím si, že by vám, milé ženy po materskej, pomohlo mať pri sebe niekoho, kto vám bude veriť a sprevádzať vás (nech je to manžel, kamarátka alebo kouč), kým sa znova postavíte aj v kariére pevne na svoje nohy.

K silnému hlasu potrebujete vedieť aj správne dýchať. Prečítajte si aj rozhovor s Tinou Penxovou o tom, prečo by sme nemali podceňovať to napohľad úplne obyčajné – dýchanie.

Vydané 5.11.2018 o 09:05
Diskusia je len pre prihlásených
0 komentárov
    Prihlásenie
    Na túto akciu sa musíte prihlásiť!
    Registrácia
    Zabudli ste heslo ?
    Do nasledujúceho formulára vyplňte e-mailovú adresu, ktorú ste použili pri registrácii. Inštrukcie o tom, ako obnoviť heslo, vám zašleme e-mailom.

    Zaregistrujte sa

    Objavte všetky dôležité informácie, novinky a dobré rady
    z oblasti rodičovstva v tej správnej sieti.
    Kliknite na kategóriu, ktorá vás najlepšie vystihuje:

    Môžete sa zaregistrovať aj bez zaradenia do kategórie tu.

    Plánujeme
    Zaregistrujte sa
    Vaša e-mailová adresa nebude nikde zverejnená.
    Aspoň 8 znakov, musí obsahovať 1 malé písmeno, 1 veľké písmeno a 1 číslicu
    Napíšte to isté heslo ako v predošlom políčku
    Po prihlásení si môžete nastaviť, či sa vaše meno bude zobrazovať, alebo nie.
    Nick môže obsahovať písmená a-z, číslice 0-9, bodku a podtržník, dĺžka 6 - 15 znakov
    Pokúšame
    sa
    Zaregistrujte sa
    Vaša e-mailová adresa nebude nikde zverejnená.
    Aspoň 8 znakov, musí obsahovať 1 malé písmeno, 1 veľké písmeno a 1 číslicu
    Napíšte to isté heslo ako v predošlom políčku
    Po prihlásení si môžete nastaviť, či sa vaše meno bude zobrazovať, alebo nie.
    Nick môže obsahovať písmená a-z, číslice 0-9, bodku a podtržník, dĺžka 6 - 15 znakov
    Sme
    tehotní
    Zaregistrujte sa
    Vaša e-mailová adresa nebude nikde zverejnená.
    Aspoň 8 znakov, musí obsahovať 1 malé písmeno, 1 veľké písmeno a 1 číslicu
    Napíšte to isté heslo ako v predošlom políčku
    Po prihlásení si môžete nastaviť, či sa vaše meno bude zobrazovať, alebo nie.
    Nick môže obsahovať písmená a-z, číslice 0-9, bodku a podtržník, dĺžka 6 - 15 znakov
    Sme
    rodičia
    Zaregistrujte sa
    Vaša e-mailová adresa nebude nikde zverejnená.
    Aspoň 8 znakov, musí obsahovať 1 malé písmeno, 1 veľké písmeno a 1 číslicu
    Napíšte to isté heslo ako v predošlom políčku
    Po prihlásení si môžete nastaviť, či sa vaše meno bude zobrazovať, alebo nie.
    Nick môže obsahovať písmená a-z, číslice 0-9, bodku a podtržník, dĺžka 6 - 15 znakov
    Zaregistrujte sa
    Vaša e-mailová adresa nebude nikde zverejnená.
    Aspoň 8 znakov, musí obsahovať 1 malé písmeno, 1 veľké písmeno a 1 číslicu
    Napíšte to isté heslo ako v predošlom políčku
    Po prihlásení si môžete nastaviť, či sa vaše meno bude zobrazovať, alebo nie.
    Nick môže obsahovať písmená a-z, číslice 0-9, bodku a podtržník, dĺžka 6 - 15 znakov
    Registrácia pre firmy Nestagnujte na zadných stránkach vyhľadávačov, nenechávajte konkurencii svoje obchodné príležitosti. Na portáli DETI.SK Vás Vaša cieľová skupina skutočne nájde. Užívatelia portálu DETI.SK sú reálni klienti, ktorí hľadajú a kupujú všetko potrebné pre deti, rodinu a domácnosť.

    Vyplnením tohto formulára si vytvoríte prístupové konto. Po prihlásení môžete vložiť údaje o Vašej firme, ktoré na našom portáli zverejníme.
    Vaše meno a priezvisko nebude bez Vášho súhlasu zverejnené.
    Vaša e-mailová adresa nebude nikde zverejnená.
    Aspoň 8 znakov, musí obsahovať malé písmeno, veľké písmeno, aj číslicu.
    Napíšte to isté heslo ako v predošlom políčku
    Odhlásenie

    Skutočne odhlásiť?

    Áno Nie