Všetky deti sú svojské
Zopakujme si základnú hygienu pred učením, lebo ju nemusí ovládať každá stará mama. Dieťa by po návrate zo školy a krátkej relaxačnej hre malo byť príjemne oddýchnuté a nie veľmi sýte, aby nebolo ospalé. Dôležitý je pitný režim, vtedy mozog aj popoludní pracuje optimálne.
Jednou z možností, ako si učenie s vnúčaťom pre začiatok zjednodušiť, je čítať si nahlas. Najprv stará mama, potom dieťa. Slovo vyslovené známym hlasom poskytuje podstatne lepšie podmienky pre pochopenie a zapamätanie si informácie. No čo platilo pre vaše vlastné deti, nemusí platiť pre vnúča. Všetky deti sú svojské a líšia sa od seba v schopnosti učiť sa.
Aký typ je vaše vnúča?
Česká detská psychologička Daniela Kutálková delí deti podľa schopnosti učiť sa na niekoľko typov.
Typ sluchovo-hovorový si najlepšie zapamätá to, čo počul. Najlepšie mu vyhovuje slovný výklad. Dieťa má tendenciu učiť sa nahlas a všetko, čo sa učí, by malo komentovať. Dobré je nahlas si hovoriť písmená a čísla, texty i príklady z matematiky. Malo by si samo diktovať, čo píše.
Typ zrakový presne vie, kde leží nejaká vec, ktorú hľadáte. Také deti si skôr pamätajú to, čo si prečítajú alebo čo vidia, než to, o čom im niekto rozpráva. Radi a veľa čítajú, prečítané si hneď zapamätajú. Majú dobrú orientáciu, mávajú tiež výtvarné schopnosti.
Typ slovne-pojmový lepšie rozumie abstraktným symbolom, matematickým vzorcom a vedeckým schémam než slovnému popisu. Sú to väčšinou deti s presným myslením, vedia sa učiť z väčšiny súčasných učebníc.
Typ hmatový a pohybový neposedí, šijú s ním všetci čerti. Ako žiaci potrebujú tieto deti pohyb – v pokoji sa nič nenaučia. Majú potrebu chodiť po miestnosti. Ak sa musia učiť predmety ako matematika alebo fyzika podľa učebníc, učia sa naspamäť bez pochopenia významu. Pohybom si najlepšie odpočinú.
Pripravte sa na otázku „Prečo?“
Ak je vnúča v škole prvý rok, musíme vyhovieť jeho záujmom, aby sme mu školu neznechutili. Čo sa v škole naučilo a ešte nie celkom dobre chápe, potrebuje prebrať s niekým, komu dôveruje. Je trošku únavné ustavične odpovedať na jeho otázku „Prečo?“ Nie je však dôležité viesť rozhovor, ale stručne vysvetliť.
Dobré je zapojiť ho popritom aj do pohybu, hry, ručných prác, prípadne pomoci v domácnosti, kde sa na konkrétnych príkladoch dajú mnohé časti učiva vysvetliť.
