Dnes je už úplne bežné, že sa rodičia rozhodnú žiť v zahraničí. Dôvody môžu byť rôzne: zmena práce s možnosťou výhodnejšieho zárobku, túžba usadiť sa v cudzine, ale napríklad aj to, že jeden z rodičov je cudzinec. Zmena bydliska je podstatná vec nielen pre rodičov, ale aj pre dieťa.
„Rozhodnutím presťahovať sa a usadiť sa v cudzine rodičia určia nové bydlisko nielen sebe, ale aj svojim deťom. Bydlisko dieťaťa je pritom tzv. podstatná vec týkajúca sa výchovy dieťaťa, a preto o nej môžu rozhodnúť rodičia iba spoločne. Inak povedané, jeden z rodičov nemôže bez súhlasu druhého rodiča zmeniť miesto pobytu dieťaťa do inej krajiny, ani sa s dieťaťom z cudziny vrátiť domov. Ak to urobí, dopustí sa tzv. medzinárodného únosu,“ vysvetľuje Miroslava Dobrotková, advokátka z AK Zahradnikova.SK.
Podľa jej slov, medzinárodný únos síce nie je podľa slovenského práva trestným činom, ale stále má pre „únoscu“ v praxi závažné dôsledky, pretože ide o protiprávne konanie, o neoprávnené premiestnenie dieťaťa.
„Rodič, ktorý s premiestnením dieťaťa nesúhlasil, má právo domáhať sa na súde nariadenia návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. V rámci súdneho konania súd iba zisťuje, či bolo premiestnenie dieťaťa oprávnené, alebo neoprávnené, teda či druhý rodič s premiestnením súhlasil, alebo nesúhlasil,“ prízvukuje advokátka.
Súd teda v tomto konaní nerozhoduje o tom, komu bude dieťa zverené, to je úlohou súdu v krajine, kam sa má dieťa vrátiť. „Preto vhodnou obranou proti nariadeniu návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu nie sú dôvody, ktoré sa týkajú rodiča, napríklad, že rodič má v danej krajine rodinu, podporu, vie si nájsť lepšiu prácu a podobne. Dôvodom pre nenariadenie návratu nie je ani rozchod rodičov a konflikty medzi rodičmi,“ dodáva Dobrotková.
Prečítajte si aj článok s podobnou tematikou:
https://www.deti.sk/clanok/dieta-ma-pravo-poznat-kulturu-a-identitu-kazdeho-rodica
