„Keď sa mama rozviedla, môj druhý otec zasa staval modely nákladných áut a kamióny. Ten si ich robil úplne celé sám. Tvoril ich z kovu tak, že si pripravil celý materiál, cínoval, šmirgľoval, brúsil a ohýbal jednotlivé časti modelov. Z automobiliek mu poslali originálne konštrukčné plány vozidiel, podľa ktorých staval presné zmenšené modely 1:43. Dnes má doma zbierku asi 50 ručne vyrobených vlastných modelov nákladných áut – unikáty! Bol som chlapec a mohol som si robiť autá – inak to ani skončiť nemohlo.“
Zmysluplný koníček
Práca s modelmi bola pre otcov a syna zaujímavým a zmysluplným vyplnením voľného času. Dokonca sa so svojimi výrobkami zúčastňovali na súťažiach a svoje diela vystavovali v Pohronskom múzeu v Novej Bani.
Prirodzený výber záujmov
Bolo teda úplne prirodzené, že po vzore prvého i druhého otca sa k tomu dostal i Rišo ako ich syn. Svojmu koníčku – modelárstvu sa venoval od svojich ôsmych rokov. Väčšinou vtedy si začínajú deti vyberať oblasť, ktorej sa venujú dlhodobejšie. Tu zohrávajú záľuby a koníčky rodičov dôležitú úlohu. Deti vidia a sú zainteresované do všetkých činností v rodine a je len otázkou času, kedy si niečo podobné chcú vyskúšať i ony.
(Obyčajne hokejista zapíše svojho syna na hokej, mama, ktorá hrá na hudobný nástroj, vedie k tomu tiež svoje dieťa, rodičia, ktorí radi cestujú, zoznamujú s krajinami aj svoje deti...)
Zapojte dieťa do činností, ktoré vám robia radosť – bude dvojnásobná
A tak, keď sa Rišovi narodil syn, hrdý otec sa už nevedel dočkať, kedy mu ukáže ako sa lepia, pripravujú a lúštia plány k modelom áut a lietadiel. Bolo to celkom prirodzené, že aj s treťou generáciou sa tento koníček stretol so záujmom a potešením. Rišo ukázal svojmu synovi ako stavať modely už v piatich rokoch. Spoločne vyberajú, čo si postavia nabudúce – či to bude lietadlo Messerschmitt, alebo krásny červený trojplošník Červený barón.
Stavia nielen so synom, ale i so spolužiakmi a ďalšími deťmi
Okrem vlastného syna sa Rišo venuje i synovým spolužiakom, ktorí prídu na návštevu a stavajú modely spolu. Popri svojej práci sa venuje deťom i v centre voľného času, kde raz do týždňa vedie modelársky krúžok. Prečo sa tomu venuje, veď dnes už málokto chce robiť veci manuálne, bez počítača, či mobilu...?
„Je to koníček, záľuba, ale zároveň chcem deťom odovzdať svoje vedomosti a skúsenosti. Chcem im rozprávať o histórii, ktorá je pre pochopenie súčasnosti taká dôležitá a často poprekrúcaná. Dnešné deti už nemajú taký záujem, ako sme mali voľakedy my – rozumieť technickým plánom, cvičiť si jemnú motoriku a mať cit pre detaily. Mnohí si už bez mobilu či počítača nevedia predstaviť fungovanie. Je dôležité, aby sme im to ukázali a rozprávali im o tom vždy, keď je na to priestor.
