Zo skúseností
Keby Zuzka po každej svojej prehre nerozhádzala všetky figúrky od hnevu. Niekedy dokonca otočila celú hru hore nohami a doslova „penila“ od zlosti. Ako deti sme to nechápali, veď o nič nešlo – bola to len hra. A vždy sme kvôli tomuto cirkusu nemohli pokračovať v hre.
Malé déja vu som zažila už ako mama tohto Silvestra. S priateľmi sme boli na veľkej chate plnej detí, ktoré lúskali spoločenské hry, a keďže nie všetky vedia čítať, pridali sme sa v hre k nim. Doma hráme s deťmi rôzne podobné hry takmer na dennom poriadku, a tak to, čo ma čakalo, ma poriadne prekvapilo.
Moja 7-ročná dcérka prehrala s o polroka staršou kamarátkou, na ktorú kričala, hnevala sa, že ona vyhrala a srdcervúco sa rozplakala. Naozaj som ju nespoznávala! O tom, že nevie prehrávať, som sa presvedčila v druhom kole. Keď sa jej nedarilo a cítila prehru, oči sa jej zaliali slzami a celá od hnevu očervenela. Situáciu som riešila najlepšie, ako som vedela. Dala som si ju na kolená a vysvetlila jej, že sa nič nedeje, keď prehrala a že nabudúce môže vyhrať zasa ona. Povedala som jej, že Saška je už druháčka, a tak má náskok a uistila som ju, že je veľmi šikovná, keď už aj ona dokáže hrať takúto hru pre veľkých. Aj tak to trvalo ešte dobrú chvíľu, kým sa dcéra upokojila. Napriek tomuto neúspechu hrala aj ďalšie kolo, a to bolo dobre. Zažila nielen trpkosť prehry, ale aj chuť víťazstva.
Umenie prehrávať
Je dôležité deti naučiť, že aj prehra je súčasťou hry. Vyškolí ich to do života, pretože aj v živote to nie je len o výhrach. Často je to o šťastí, keď náhodou (nie svojím vedomým pričinením) hodia šestku. Niekedy sa nedarí, nech sa snažíme, ako sa snažíme. Čo ale môžu vedieť dobre – sú pravidlá hry. A tie potom dodržiavať. Dôležité je, aj pri prehre ísť ďalej. Nebyť znechutený, chcieť hrať ďalšie kolo. Ak sa ale chce hnevať, nech sa hnevá. Samo postupne príde na to, že je fér, keď vyhrá niekto iný, pretože pri ďalšej hre môže vyhrať zasa ono.
Tu sú naše pravidlá hry:
- Zapojené sú obe deti. Hoci hráme ľahké aj zložitejšie hry, snažíme sa ich hrať všetci spolu.
- Na začiatku novú hru vždy vysvetlíme a uistíme sa, že deti rozumejú pravidlám.
- Počas hry pravidlá už nemeníme (neuľahčujeme im to).
- Nezačneme hrať časovo náročné hry, ak vieme, že nebudeme mať dosť času ich dohrať (to deti obyčajne rozladí).
- Nenechávame ich len tak vyhrať, neklameme, neuľahčujeme im pravidlá.
- Ak dieťa prehrá, dovolíme mu, aby reagovalo, ako to cíti.
- Vždy ho uistíme, že je šikovné a že prehra je súčasťou hry.
- Hráme hry aj vo dvojici (manžel s dcérou šach), pexeso s mladšou, kvarteto a súčasné skvelé vedomostné hry v kocke.
- Vždy hru dokončíme.
- Povzbudíme aj toho, kto prehral.
Aj vy máte dieťa, ktoré nevie prehrávať? Napíšte nám o svojej skúsenosti a pridajte váš tip, ako zvládnuť hnev z prehry.
